Jovina a začiatok školského roku

Podrobnosti

Uverejnené 7. 09. 2026

Školy nesú v sebe pamäť generácií, mená učiteľov a žiakov, ktorí nimi prešli, a predovšetkým myšlienku, pre ktorú kedysi vznikli. Novosadské Gymnázium „Jovan Jovanović Zmaj", známe jednoducho ako Jovina, nesie veľmi bohatú a úctyhodnú pamäť generácií. Je preto smutné sledovať, ako sa jedna z najvýznamnejších vzdelávacích inštitúcií v tomto priestore čoraz viac ocitá v bahne politických a osobných konfliktov. A pritom jej príbeh sa začal úplne inak. Keď sa v roku 1819 v tlači objavila správa o založení novosadského gymnázia, hneď na štarte táto udalosť vzbudila veľký záujem. Gymnázium vznikalo ako prvá pravoslávna stredoškolská vzdelávacia inštitúcia na týchto končinách a jeho cieľom bolo vychovávať vzdelaných mladých ľudí v duchu klasickej humanitnej tradície. Na jeho čelo bol vtedy jednomyseľne zvolený iba dvadsaťšesťročný Slovák, evanjelik Pavel Jozef Šafárik. Navrhol ho metropolita Stefan Stratimirović, vtedy najvyšší pravoslávny hodnostár, rodák z Kulpína, ktorý Šafárika poznal ako učiteľa Stratimirovićových detí v jeho rodisku.

Busta Pavla Jozefa Šafárika na nádvorí Jovinej

Zoznam profesorov, ktorým riaditeľ nepredĺžil zamestnávaciu zmluvu

Mladý Šafárik kládol teda základy tejto školy. Už vtedy si medzi vzdelancami získal rešpekt, keďže vynikal vysokým vzdelaním.

Pri otvorení školy zazneli slová o múdrosti, láske a budúcom rozkvete ústavu. Vtedy ešte nikto nemohol tušiť, akú veľkú úlohu bude toto gymnázium zohrávať v dejinách srbského školstva a kultúry.

A dnes?

Dnes sa nehovorí o úspechoch jej žiakov, profesorov a o ich vynikajúcich výsledkoch. Hovorí sa o riaditeľovi, protestoch, výpovediach, zmenách učiteľov, kontrolách a politických vyjadreniach.

Podľa údajov, ktoré zverejnili rodičia žiakov a o ktorých informovali médiá, za niečo viac ako rok školu opustilo, či dobrovoľne, či nútene, najmenej 54 profesorov a odborných spolupracovníkov. Zrejme nejde o bežnú personálnu výmenu.

Konflikt sa vyhrotil, keď riaditeľ Radivoje P. Stojković vymenil zámky na škole a zamestnancom a žiakom znemožnil vstup do budovy s odôvodnením, že tak zostane dovtedy, kým neprebehnú všetky inšpekcie.

Riaditeľ pritom nedbal na protesty, apely, správal sa svojvoľne, dokonca odmietal aj súdne príkazy.

A najnovšie do tohto konfliktu vstupuje aj najvyššia politika.

Prezident Aleksandar Vučić sa verejne postavil na stranu riaditeľa a problém školy vidí inak než protestujúci žiaci a ich rodičia. Kritizoval predovšetkým rodičov a spôsob, akým vychovávajú svoje deti.

Či to teda znamená, že schvaľuje aj svojvoľné riaditeľovo odvolanie veľkého počtu profesorov, ktorí sa vzopreli lojálnej poslušnosti?

Čo sa stane so školou, keď z nej postupne odchádzajú ľudia, ktorí roky budovali jej odbornú úroveň a dobré meno a namiesto nich sa tam dosadia lojálne stranícke kádre?

Ani v minulosti a ani dnes, škola nebola a nie je iba riaditeľ. Škola sú predovšetkým učitelia a žiaci.

Ak ich zo školy postupne vyháňajú konflikty, nedôvera a politika, môže zostať krásna historická budova, slávne meno a dlhý zoznam významných absolventov. A stratí sa to najdôležitejšie – samotná škola.

Pred viac než dvesto rokmi želali novému novosadskému gymnáziu, aby rozkvitalo a prinášalo krásne ovocie. Bolo by tragickým paradoxom, keby sa dnes dovolilo, aby sa z tejto tradície stala iba historická spomienka.

Jovina si zaslúži viac.

Katarína Pucovská

Twitter