Michal Harminc

Starostlivosť o blížneho

Civilizácia/kultúra začína tam, kde sa rodí ohľaduplnosť k druhým, starostlivosť o blížneho, empatia... Povedala známa antropologička Margaret Mead. Petrovčania, aj keď v dejinách neraz sami treli biedu, svorne pomáhali tam, kde pomoc bola potrebná. Obecná organizácia Červeného kríža v Petrovci vlani oslávila storočnica založenia a v tomto roku si pripomína 80-ročnicu obnovenej činnosti. Zo začiatku si ľudia pomáhali neorganizovane a v januári 1924 v Petrovci založili odbočku Červeného kríža. V období druhej svetovej vojny táto organizovaná činnosť Červeného kríža bola prerušená, nie však aj humanitárna činnosť – dobrí ľudia a dobrovoľné sestry sa starali o ranených aj utečencov, poskytovali materiálnu a zdravotnú pomoc partizánskym a vojenským skupinám. Po oslobodení, v novembra 1944, založená bola najprv Sociálna sekcia v Petrovci a činnosť Červeného kríža v Petrovci obnovili 1. mája 1945, tesne pred ukončením 2. svetovej vojny.

 

Starostlivosť o blížneho

 

„Pri sklonku tohoto boja, keď právo na ľudský život máme i my, lebo sme si ho na bojiskách vydobyli krvou, treba rozmýšľať, ako by sme mohli obľahčiť muky tým, ktorí na bojiskách prelievajú svoju krv a ako prinavrátiť domov tých, ktorých bol nepriateľ odvliekol počas svojej hrôzovlády na nútené práce a ktorých osloboditeľská Červená armáda svojím hrdinským bojom oslobodila? Treba rozmýšľať o tom, ako takéto naše ľudské úlohy najrýchlejšie a najlepšie budeme môcť vykonať? Driev, keď sa hovorilo o humanite a o ľudskosti, hovorilo sa o nej bez dneskajších trpkých skúseností. Driev, keď sa hovorilo o ľudskostí, nevideli sme tak hroznú beštialitu ako dnes, a preto ľudskosť nebola tak dobre chápaná, a preto tak široké vrstvy neprahli po tom, aby mohli poskytovať pomoc jednotlivcom, ktorí takúto pomoc potrebovali.

Dnes všetky stopy ľahostajnosti k utrpeniu našich bratov vymizli, lebo ich mukami sme trpeli a trpíme i my. Dnes chceme pomáhať všetkým tým, ktorým je potrebná naša pomoc, ktorí na ňu čakajú, ako na vystretú bratskú pravicu." Tak písali noviny Hlas ľudu v roku 1945.

 

Katarína Pucovská

 

You have no rights to post comments

urad

Letmo

Mariena Czoczeková-Eichardtová (1892-1972)
...
Vankúšik pod hlavou
budem mať zo žiaľov;
na rakve kvietky –
to budú spomienky.
A plachty z bôľu
skryjú družku svoju.
Boli sme, bôľ a ja,
boli sme druhovia,
spolu sme chodili
cez žitia údolia.

Nebo ma oplače
pokropí ma lejak,
na cintorín odprevadí
studený severák.

(úryvok z básne Môj pohreb)

 

Posledné články