Michal Harminc

O jubileách a jubilantoch

Školský rok 1968/1969 v Báčskom Petrovci sa niesol v znamení veľkých osláv – Gymnázium Jána Kollára si pripomínalo 50 rokov od svojho založenia. V tom oslavnom roku školu opúšťalo 52 maturantov – 25 žiakov zo IV. A triedy a 27 zo IV. B triedy. Väčšina z nich sa narodila v roku 1950 a práve v tomto roku slávia svoje 75. narodeniny. Triednymi profesormi tejto generácie boli Anna Benková (IV. A) a Branislav Spevák (IV. B). Gymnázium vtedy viedol riaditeľ Pavel Mučaji.

 

O jubileách a jubilantoch

 

O jubileách a jubilantoch

 

Generácia maturantov z roku 1969 patrí medzi najúspešnejšie v dejinách školy. Dôstojne reprezentovala gymnázium nielen vtedy počas jubilea, ale aj vo svojom ďalšom živote. Všetci pokračovali na vysokých alebo vyšších odborných školách, pričom väčšina z nich svoje štúdiá úspešne ukončila. Ako odborníci vo svojich odboroch dosiahli pozoruhodné výsledky: až traja sa stali univerzitnými profesormi – Pavel Mučaji, Pavel Kováč a Samuel Čelovský. Ján Seleštianský sa presadil ako známy kardiochirurg. Ďalší z tejto generácie – Pavel Pálenkáš a Viera Denďúrová Tapalágová – ukončili magisterské štúdium. Juraj Šefčík sa rozhodol pre teológiu a pôsobil aj ako predseda Matice slovenskej v Juhoslávii.

Viacerí z generácie sa uplatnili aj v hudbe. Práve z tejto generácie sa zrodila bigbeatová skupina Polnoční králi, neskôr známa pod názvami Králi nocí, z ktorej vznikla Echo skupina. Ona už vtedy originálnym spôsobom upravovala aj slovenské ľudové piesne v rockovom štýle. Mená ako Rastislav Struhár, Vladimír Jašo, Ondrej Varga, neskôr aj Branislav Pašić a Ján Kováč Varga, patria do dejín dolnozemskej beatovej hudby. Iní si dobré meno vybudovali ako právnici, pedagógovia, podnikatelia či kultúrni pracovníci. Táto generácia dala aj básnika Michala Ďugu, ktorý spolu s viacerými spolužiakmi pôsobil v „Samovzdelávajúcom krúžku Sládkovič". Tento krúžok bol založený 1. októbra 1925 z podnetu profesora Dr. Andreja Siráckeho a už celé storočie zohráva významnú úlohu v duchovnom a kultúrnom živote gymnázia.

Dnes, keď si krúžok Sládkovič pripomína storočnicu svojej existencie, možno ešte jasnejšie vidieť, aké hlboké korene má jeho význam aj v živote celej komunity. V ňom sa formuje identita mladých ľudí, utvárajú hodnoty a rodí sa spolupatričnosť.

Tí, čo pred desaťročiami prichádzali z polí, zo širokých lúk a zaprášeného kukuričného kopania, vstupovali do nového sveta. Gymnázium bolo pre nich náročným, ale aj oslobodzujúcim prostredím, kde sa dedinská húževnatosť spájala s intelektuálnou zvedavosťou. Revolučný duch, ktorý vtedy zavládol, vychádzal azda z plodnej zeme a nevyužitej tvorivej sily dediny. Študenti sa vrhli na učenie s vervou, premieňali vedomosti na užitočnú skúsenosť a ukladali ju do svojich životov.

Aj preto sa maturanti z roku 1969 natrvalo zapísali do pamäti školy ako generácia, ktorá dôstojne niesla meno petrovského gymnázia – vtedy, pred viac ako polstoročím, i dnes, keď oslavuje životné jubileum.

 

Katarína Pucovská

 

You have no rights to post comments

urad

Letmo

Mariena Czoczeková-Eichardtová (1892-1972)
...
Vankúšik pod hlavou
budem mať zo žiaľov;
na rakve kvietky –
to budú spomienky.
A plachty z bôľu
skryjú družku svoju.
Boli sme, bôľ a ja,
boli sme druhovia,
spolu sme chodili
cez žitia údolia.

Nebo ma oplače
pokropí ma lejak,
na cintorín odprevadí
studený severák.

(úryvok z básne Môj pohreb)

 

Posledné články