Michal Harminc

Slováci v zahraničí v centre vedeckej pozornosti

Úrad pre Slovákov žijúcich v zahraničí v spolupráci s Univerzitou sv. Cyrila a Metoda v Trnave pripravil 25. – 26. septembra 2025 odbornú konferenciu s názvom Slováci v zahraničí: súčasnosť, trendy a perspektívy výskumu krajanskej problematiky. V Aule Jozefa Matúša sa stretli bádatelia, historici, jazykovedci, kulturológovia i genealogickí nadšenci zo Slovenska, Srbska, Maďarska, Poľska, Chorvátska, Českej republiky, Spojených štátov amerických a Ukrajiny. Konferencia poskytla priestor na prezentáciu aktuálnych výskumov, výmenu skúseností a odbornú diskusiu o dejinách, kultúre, jazyku, identite a perspektívach slovenských komunít žijúcich mimo územia Slovenskej republiky.

 

Foto: Úrad pre Slovákov žijúcich v zahraničí

 

Foto: Úrad pre Slovákov žijúcich v zahraničí

 

Slováci v zahraničí v centre vedeckej pozornosti

 

Slováci v zahraničí v centre vedeckej pozornosti

 

Slováci v zahraničí v centre vedeckej pozornosti

 

Slováci v zahraničí v centre vedeckej pozornosti

 

Slováci v zahraničí v centre vedeckej pozornosti

 

Slováci v zahraničí v centre vedeckej pozornosti

 

Slováci v zahraničí v centre vedeckej pozornosti

 

Slováci v zahraničí v centre vedeckej pozornosti

 

Slováci v zahraničí v centre vedeckej pozornosti

 

„Prečo táto konferencia a prečo ju organizuje práve Úrad pre Slovákov žijúcich v zahraničí, keď je to predsa téma pre univerzity a akadémiu vied?" položil si v úvodnom príhovore rečnícku otázku podpredseda úradu prof. Peter Chrastina. A hneď si na ňu aj odpovedal: „Úrad má vytvárať podmienky, aby sa výskum nielen realizoval, ale aj posunul ďalej. Potrebujeme dáta, ktoré nám pomôžu pripraviť v roku 2026 novú koncepciu starostlivosti o našich krajanov."

Konferencia sa stala jedným z dôležitých krokov v tomto procese.

Prítomných privítal aj prorektor UCM Ladislav Lenovský, ktorý zdôraznil, že univerzita chce byť nápomocná pri takýchto podujatiach. „Treba lepšie poznať a rozšíriť mozaiku krajanského sveta," dodal. Partner konferencie, predseda Združenia pre genealogický výskum dolnozemských Slovákov Ľubomír Kmeť, priblížil dobrovoľnícku prácu genealógov, ktorí roky zhromažďujú a systematicky zapisujú matričné záznamy Slovákov z Dolnej zeme.

Na začiatku druhého dňa konferencie sa prihovorila aj rektorka UCM prof. Katarína Slobodová Nováková. Táto univerzita neposkytla len priestory, ale aj technické zázemie, a boli veľmi súčinní aj pri organizovaní konferencie.

Od matrík až po „novú diaspóru"

Prvý blok patril genealógii. Zazneli prednášky o cirkevných matrikách, o problematike priezvisk, o možnostiach využitia umelej inteligencie pri bádaní, o rode Harmincovcov z Kulpína, o petrovskej matrike ako zdroji informácií o evanjelikoch v Kysáči, o genealógii Slovákov v Bulharsku a o genealogickom bádaní v Maďarsku. Téma „rodových koreňov" zaujala mnohých. Popoludní sa pozornosť presunula k histórii, jazyku a identite.

Druhý deň otvorili príspevky o Slovákoch v Argentíne, Kanade, Chorvátsku či na Ukrajine. Zaujali i témy o tradičnej kultúre, o školstve a slovenských evanjelikoch v Maďarsku, o múzejných zbierkach v Báčskom Petrovci, výtvarnom umení Slovákov v Srbsku či téma o Slovenskom kultúrnom klube. Nechýbali ani úvahy o „novej diaspóre" – ľuďoch, ktorí odchádzajú zo Slovenska v posledných rokoch a prinášajú nové výzvy.

Atmosféra spolupráce

Podujatie nebolo len súborom prednášok. Dôležitá bola aj výmena skúsenosti, kontakty i tipy na ďalší výskum. Spoločná večera v trnavskom hoteli Holiday Inn bola pokračovaním neformálnych rozhovorov a priateľských stretnutí.

Účastník z USA Dalibor Mikuláš, ktorý vo svojom referáte so zanietením hovoril o kultúrnom dedičstve Slovákov za oceánom, na záver konferencie poznamenal: "Myslím si, že úrad a UCM si zaslúžia absolútny rešpekt za túto konferenciu." Podľa neho základným prínosom konferencie bola možnosť rozhovorov a vzájomných inšpirácií. Lebo to je ten pravý brainstorming, tá správna kreatívna metóda skupinového generovania nápadov na riešenie problému a vzniku nových ideí. Získať čo najviac rôznych a originálnych nápadov v čo najkratšom čase.

Čo bude ďalej?

V závere Peter Chrastina vyzdvihol, že konferenciu zorganizovalo len niekoľko ľudí z úradu a univerzity v spolupráci s občianskym združením genealógov. „Je to dôkaz, že keď sa spoja na prvý pohľad aj nesúrodí partneri – štátna inštitúcia, univerzita a tretí sektor – môže vzniknúť hodnotné podujatie," uviedol. A dodal symbolicky: „Nedávam bodku, dávam tri bodky... pretože toto musí pokračovať."

Odznela aj myšlienka, že by sa podobné stretnutie mohlo konať pravidelne – napríklad každé dva roky.

Dva dni v Trnave ukázali, že téma krajanov žijúcich v zahraničí nie je len otázkou minulosti, ale aj súčasnosti, tiež aj budúcnosti. A že o Slovákoch za hranicami sa dá nielen písať a bádať, ale aj s nadšením a srdcom rozprávať.

Konferencia nebude mať tradičný zborník. Prezentácie účastníkov budú dostupné na webovej stránke Úradu pre Slovákov žijúcich v zahraničí. Záujemcovia si môžu celé podujatie pozrieť aj prostredníctvom záznamu na YouTube.

 

 

a

 

 

Katarína Pucovská

 

You have no rights to post comments

urad

Letmo

Mariena Czoczeková-Eichardtová (1892-1972)
...
Vankúšik pod hlavou
budem mať zo žiaľov;
na rakve kvietky –
to budú spomienky.
A plachty z bôľu
skryjú družku svoju.
Boli sme, bôľ a ja,
boli sme druhovia,
spolu sme chodili
cez žitia údolia.

Nebo ma oplače
pokropí ma lejak,
na cintorín odprevadí
studený severák.

(úryvok z básne Môj pohreb)

 

Posledné články