Podpísaním Memoranda o porozumení a spolupráci sa v stredu 19. júna 2024 predsedníčka Úradu pre Slovákov žijúcich v zahraničí Dagmar Repčeková dohodla s Claudom Balážom, správcom Nadácie Národný Pamätník Slovenského Vysťahovalectva, na koordinovanom postupe pri realizácii dôstojného pamätníka na poctu slovenským vysťahovalcom. Cieľom memoranda je vzájomná spolupráca, zosúladenie postupu a koordinované hľadanie možností pri vybudovaní Pamätníka slovenského vysťahovalectva v Bratislave, ale aj spolupráca v iných oblastiach s cieľom udržiavať a rozvíjať národné povedomie a kultúrnu identitu Slovákov žijúcich v zahraničí.
Pamätník bude dôležitým symbolom budovania povedomia o osudoch Slovákov, ktorí sa z rôznych dôvodov rozhodli opustiť územie Slovenska a začať svoj život v cudzine, zároveň by slúžil ako dôstojné miesto stretávania sa zahraničných Slovákov v Bratislave - najmä počas Pamätného dňa Slovákov žijúcich v zahraničí, ktorý si Slovenská republika pripomína na deň štátneho sviatku sv. Cyrila a Metoda, 5. júla. Momentálne sa slávnostné ceremónie s týmto účelom konajú v centre Sadu Janka Kráľa pri tzv. základnom kameni Pamätníka slovenského vysťahovalectva. Ide o 4,5-tonový monument z červeného mramoru z Tardošského lomu, dar Slovákov z Maďarska. Osláv sa každoročne zúčastňujú predstavitelia štátnych inštitúcií aj neziskových organizácií venujúcich sa krajanskej problematike, Slováci z Dolnej zeme a potomkovia slovenských vysťahovalcov do zámoria, reprezentanti autochtónnych komunít za hranicami Slovenska aj ďalší zástupcovia slovenských komunít z celého sveta vrátane tzv. novej diaspóry.
Viac informácií o tohtoročnom ceremoniáli Pamätného dňa Slovákov žijúcich v zahraničí nájdete tu: https://www.uszz.sk/den-slovakov-zijucich-v-zahranici-si-verejnost-pripomenie-5-jula-2024-aj-v-bratislave/
Kristína Kottrová
oddelenie koordinácie štátnej politiky
a externej komunikácie ÚSŽZ
Mariena Czoczeková-Eichardtová (1892-1972)
...
Vankúšik pod hlavou
budem mať zo žiaľov;
na rakve kvietky –
to budú spomienky.
A plachty z bôľu
skryjú družku svoju.
Boli sme, bôľ a ja,
boli sme druhovia,
spolu sme chodili
cez žitia údolia.
Nebo ma oplače
pokropí ma lejak,
na cintorín odprevadí
studený severák.
(úryvok z básne Môj pohreb)