Rádio Kulpín

Matica slovenská a časopis Slovenské pohľady

Matica slovenská oslavuje 160 rokov (založená bola roku 1863) a Slovenské pohľady sú ešte staršie a sú jedným z najstarších európskych kultúrnych periodík. Zakladal ich Jozef Miloslav Hurban a prvé číslo vyšlo v roku 1846 (Slovenskje pohladi na vedi, umeňja a literatúru). Dodnes sa snažia nadväzovať na tú štúrovskú víziu: vzdelávať slovenský národ a vzdelávať národy, aby boli humánnejšie, spravodlivejšie a zamýšľali sa aj nad historickou kontinuitou a svojou vlastnou budúcnosťou. Obzvlášť je to dôležité v dobe neoliberálnej globalizácie, ktorá „hltá" malé národy a ohrozuje existenciu ich autentických národných kultúr. Aj o tom hovorili predstavitelia Matice slovenskej (MS) z Martina a vedenie Slovenských pohľadov (vydáva ich MS a Neografia z Martina) s predstaviteľmi Matice srbskej v Novom Sade, tiež v Združení spisovateľov Srbska v Belehrade a v ústredí Matice slovenskej v Srbsku v Báčskom Petrovci. V delegácii, ktorú viedol predseda Matice slovenskej Dr. Marián Gešper bol i hlavný a zodpovedný redaktor časopisu Slovenské pohľady Dr. Radoslav Žgrada, jeho zástupca Dr. Lukáš Perný a matičný tajomník Mgr. Peter Švantner.

 

Matica slovenská a časopis Slovenské pohľady

 

Matica slovenská a časopis Slovenské pohľady

 

Matica slovenská a časopis Slovenské pohľady

 

V stredu 15. novembra 2023 vysokú matičnú delegáciu na záver ich návštevy Srbska privítal v Báčskom Petrovci Dr. Branislav Kulík, predseda Matice slovenskej v Srbsku. Na večierku hostia zo Slovenska hovorili na tému Matica slovenská a časopis Slovenské pohľady a o našej vydavateľskej činnosti a srbsko-slovenskej literárnej spolupráci sa zmienil Vladimír Valentík, riaditeľ Slovenského vydavateľského centra z Báčskeho Petrovca. Hudobný predel mal na starosti náš mladý virtuóz Marek Stupavský.

Marián Gešper hovoril o stáročných kultúrnych väzbách medzi bratským srbským a slovenským národom zdôrazňujúc, že tie väzby vždycky boli zastúpené na vysokej úrovni a vždy boli pozitívne a tú činnosť, tú spoluprácu na národnom, vedeckom, kultúrnom a odbornom poli treba ďalej rozvíjať. Poznamenal, že medzi Maticou slovenskou a Maticou srbskou aj do budúca bude pretrvávať vzájomná podpora a v rámci magazínu Slovenské pohľady bude vytvorená rubrika, kde budú môcť vo väčšom rozsahu prispievať významní srbskí spisovatelia, ale aj slovenskí vojvodinskí literáti.

Už v najnovšom dvojčísle Slovenských pohľadov je publikovaná štúdia Dragana Stanića, predsedu Matice srbskej, kde píše o Ročenke Matice srbskej ako jedinečnom svetovom kultúrnom fenoméne. Okrem iného uvádza:

„Ak existujú literárne časopisy z mnohých aspektov nezvyčajné, jedinečné, neopakovateľné, ktoré sú svetovým literárnym a kultúrnym fenoménom, v tom prípade jeden z tohto druhu nachádzame práve v srbskej kultúre. Ide o Ročenku Matice srbskej, ktorá je v svetových meradlách najstaršou živou literárnou periodickou publikáciou, ktorá bez významnejších prestávok kontinuálne vychádza od roku 1824. Základný dôvod, pre ktorý máme vážne zvažovať možnosť dať zapísať tento časopis na reprezentatívny zoznam UNESCO, nachádzame v skutočnosti, že tento časopis už dve storočia zanietene pracuje na systémovom pozdvihovaní tvorivých štandardov, rovnako na prezentácii a integrácii srbskej národnej literárnej tvorby a kultúry v rámcoch európskeho a svetového kultúrneho dedičstva."

Hlavný a zodpovedný redaktor Slovenských pohľadov Radoslav Žgrada na večierku v Petrovci prečítal referát o dejinách časopisu a zástupca hlavného a zodpovedného redaktora Lukáš Perný sa zmienil aj o víziách nového zloženia redakcie Slovenské pohľady. O tom píše aj v najnovšom dvojčísle 11-12, kde uvádza:

„Ako by mohla vyzerať Matica o dvadsať rokov? Mohla by to byť moderná inštitúcia s kvalitami európskeho rozmeru, ako si ju predstavoval baťko Mináč i (za jeho pôsobenia mala päťsto zamestnancov) — bola by výkladnou skriňou národnej kultúry vo vzťahu k minulosti, prítomnosti aj budúcnosti. Víziou je ekonomická sebestačnosť, dosiahnutie vysokej kvality vedy, vydavateľskej činnosti, vytvorenie centra národnej kreativity pre slovenských umelcov, prehĺbenie spolupráce so zahraničnými Slovákmi a zahraničnými maticami. Zároveň je tu jej nadkonfesionálny a ekumenický rozmer, povinnosť rozvíjať slovenskú národnú inteligenciu a vzdelávať slovenský národ k vyššiemu stupňu národného sebauvedomenia, ako aj všeľudskej humanity, ktorá je spriaznená so šírením mierotvornej všeslovanskej vzájomnosti."

 

Katarína Pucovská

 

You have no rights to post comments

urad

Letmo

Mariena Czoczeková-Eichardtová (1892-1972)
...
Vankúšik pod hlavou
budem mať zo žiaľov;
na rakve kvietky –
to budú spomienky.
A plachty z bôľu
skryjú družku svoju.
Boli sme, bôľ a ja,
boli sme druhovia,
spolu sme chodili
cez žitia údolia.

Nebo ma oplače
pokropí ma lejak,
na cintorín odprevadí
studený severák.

(úryvok z básne Môj pohreb)

 

Posledné články