Rádio Kulpín

Štyri vojvodinské mladuchy na svadbe v Rejdovej

Slovákov z Vojvodiny na jubilejnom 50. ročníku Gemerského folklórneho festivalu reprezentovali štyri nevesty z troch vojvodinských regiónov: z Banátu, z Báčky a zo Sriemu. V prvý festivalový deň sa predstavili tri mladuchy – z každého regiónu jedna: z Banátu Magdaléna Šišková, z Báčky Vladimíra Pucovská a zo Sriemu Klára Fitošová a v druhý deň etnológ Patrik Rago predstavil aj selenčský kroj do ktorého obliekol Annu Berédiovú. Všetky naše mladé nevesty boli stredobodom pozornosti a upútali pozornosť návštevníkov, ktorí ich obdivovali, vypytovali sa na pôvod, fotografovali ich... Vojlovický, petrovský a staropazovský kroj boli takto verejne predstavené:

 

Magdaléna Šišková, Vladimíra Pucovská a Klára Fitošová

 

Magdaléna Šišková, Vladimíra Pucovská a Klára Fitošová

 

Banát reprezentovala Magdaléna Šišková, ktorá mala na sebe odev z Vojlovice z roku 1962. Vyrobený je z čierneho hatlasu a ozdobený hodvábnými čipkami. Samotný odev pozostáva z vrchnej blúzky nazývanej rékla, vrchnej sukni nazývanej gecela a zástery nazývanej šata. Pod vrchnou sukňou su tri tvrdo zaškrobené spodné sukne, ktoré sa vo Vojlovici nazývajú untroke. Najprv sa oblieka untrok na opasok, aby sa zvýraznili bedrá, následne jeden untrok nazývaný fodroš a druhý pozberaný na falti. Na nohách má biele ponožky nazývané štrimfle a čierne kožené topánky – cipele. Svadobný odev neviest bol jednofarebný najčastejšie v čiernej, hnedej, sivej, alebo bielej farby, v závislosti od vkusu samotnej nevesty.

Nevesta mala na hlave veniec, ktorý sa vo Vojlovici nazýva pártou. Ako pre Vojlovicu tak i pre ostatné slovenské dediny v Banáte sú charakteristické menšie a decentnejšie vence. Vo Vojlovici je párta vyrobená takým spôsobom, že sú na pamokovom čepci našité rôzne kvietky a perličky z ktorých je vytorený tvar venca. Párta, ktorú mala na hlave Magdaléna je novšieho dáta avšak vyrobená podľa vzoru starších párt. Ďalším doplnkom charakteristickým pre nevestu sú rozmarínové vetvičky s farebnými stuškámi pripnuté na hrudi. Tieto hodvábne stuhy boli veľmi vzácne a nemohla si ich dovoliť každá nevesta.

Odev opísala: Magdaléna Šišková.

 

Štyri vojvodinské mladuchy na svadbe v Rejdovej

 

Región Báčku reprezentovala nevesta z Báčskeho Petrovca. Pre nevesty v Petrovci bol v minulosti charakteristický čierny svadobný odev. Odev ktorý mala na sebe Vladimíra Pucovská je vyrobený z čierneho hatlasu a pozostáva z hornej časti opľecka, z vrchnej hatlasovej sukni a zástery nazývanej keteňa. Pod vrchnú sukňu si nevesta obliekala tri poriadne zaškrobené spodné sukne nazývané podsukňe. Okolo pásu sa zväzovala biela stuha vzadu uviazaná na mašľu. Nevesta si obúvala čierne cipeľe ozdobené mašľičkami. Na hlave nevesty nosili veniec, ktorý sa v Báčskom Petrovci nazýva pártou. Takáto párta bola vyrobená z bielých kvietkov v tvare konvaliniek a doplnená zelenými a striebornými listami, ružovými a modrými ružami, ako aj rôznymi ozdobami zo strieborných nití, strieborných perličiek a voskových slzičiek. Párta pozostáva z prednej a zadnej časti. Zadnú časť párty zdobí aj tzv. koľeso vyrobené z červených vyšívaných stúh, ktoré sa priväzuje o vrkoč. Nevesta je tiež okolo krku dozdobená bohato nastiebanými perlami, ktoré sú po bokoch ozdobené bielými, modrými a ružovými stuhami. Zaujímavosťou je, že petrovská párta vážila obvykle 6-8 kg, a nevesta ju mala v deň svadby na hlave od rána do polnoci, až pokým ju nezačepčili. Toto bremeno na hlave častokrát symbolizovalo ťažký život a postavenie v novej rodine. Taktiež výška párty odzrkadľovala spoločenský a materiálny status rodiny nevesty. Kroj resp. párta mladej nevesty pochádza z roku 1956 a vydávala sa v nej Zuzana Jakušová za Pavla Kaňu v evanjelickom a. v. chráme Božom v Báčskom Petrovci. Zuzana Kaňová túto pártu darovala Spolku petrovských žien, ktoré ju s hrdosťou opatrujú.

Odev opísali: Pavel Pavlíni a Katarína Rašetová

 

Štyri vojvodinské mladuchy na svadbe v Rejdovej

 

Sriem reprezentovala mladá nevesta zo Starej Pazovy. Pre pazovské nevesty bola charakteristická sukňa deľínka. Medzi najvzácnejšie delínové sukne patrila hnedá tzv. kávová práva deľínka s modrými kvietkami. Na delínku sa v prednej časti uväzovala skladaná šata z bieleho bavlneného plátna ozdobená madeírovou krajkou šľingérom a ružovou, alebo červenou stužkou. Na vrchnú časť tela si nevesta obliekala vyšívané opľecko na ktoré sa jej preväzoval veľký kašmírový ručník nazývaný cakňáš. Na plecia sa jej zahadzoval čierny kabát nazývaný menťiek. Nevesta si obliekala tri spodné tvrdo zaškrobené spodné sukne, ktoré sa v Pazove nazývajú beloťe. Tie sa vždy obliekajú tak, aby madeirová krajka vyčnievala spod vrchnej sukni. Na nohách má nevesta obuté charakteristické pazovské pletené kapce a čierne cipeľe s ružami, ktoré vyrábali miestni obuvníci šusteri. Na hlavu neveste sa kládla párta - veniec vyrobený z plátených a hodvábnych kvietkov. Kým základ všetkych svadobných vencov zo slovenských obcí vo Vojvodine je biely, základ svadobného pazovského venca je v modrej farbe, ktorú v Pazove nazývajú džandárpláva farba. Okrem modrých na venci sa nachadzajú aj drobné ružové a biele kvietky, zelené lístočky, strieborné perličky a pozlátko v zlatej farbe. Zadnú časť venca a vrkoč nevesty prikrýva tzv. koľeso vytvorené z vyšívaných stúh rôznych pestrých farieb. Ozdobnými doplnkami sú tzv. hodbábnie perľi s ružami okolo krku a pukéťike pripnuté na prednej časti mentieku z oboch strán. Svadobný odev aký má na sebe Klára Fitošová, členka Folklórneho súboru Klasy zo Starej Pazovy sa nosil zhruba od obdobia druhej svetovej vojny až pokým tradičný svadobný odev postupne nenahradili v 80. rokoch biele módne svadobné šaty tzv. venčanice.

 

Anna Berédiová a Patrik Rago

 

Anna Berédiová a Patrik Rago

 

Texty doplnil a upravil Mgr. Patrik Rago

 

You have no rights to post comments

urad

Letmo

Mariena Czoczeková-Eichardtová (1892-1972)
...
Vankúšik pod hlavou
budem mať zo žiaľov;
na rakve kvietky –
to budú spomienky.
A plachty z bôľu
skryjú družku svoju.
Boli sme, bôľ a ja,
boli sme druhovia,
spolu sme chodili
cez žitia údolia.

Nebo ma oplače
pokropí ma lejak,
na cintorín odprevadí
studený severák.

(úryvok z básne Môj pohreb)

 

Posledné články