Rádio Kulpín

Konať v prospech prostredia a v snahe neochabovať

Pravoslávna cirkevná stredná škola – Bogoslovija Sv. Arsenija v Sriemskych Karlovciach v tomto roku oslavuje 230 rokov od založenia (1794). Založená bola z iniciatívy metropolitu Stefana Stratimirovića a jeden z jej najvýznamnejších žiakov bol patriarcha Georgije Branković – obaja boli pôvodom z Kulpína. Oslavný rok 230. výročia založenia školy je vhodnou príležitosťou s vďakou si zaspomínať na všetkých snaživcov, ktorí sa zaslúžili o založenie a rozvoj tohto svätostánku. Ide predovšetkým o jej zakladateľa, metropolitu Stefana Stratimirovića a patriarcha Georgije Brankovića, ale aj rodinu Dundjerskovcov a taktiež v novších dejinách, v procese reštitúcie, si nemožno nevšimnúť snahu Dr. Jána Kišgeciho. On sa z pozície najprv pokrajinského tajomníka a potom aj ministra poľnohospodárstva vtedajšej Juhoslávie, pričinil o vracanie pôdy a majetkov pôvodným vlastníkom, ktorým boli pozemky a objekty konfiškované reformou po 2. svetovej vojne. Priamo sa pričinil aj o vracanie majetku karloveckej pravoslávnej cirkevnej strednej škole. Na pôde oslavujúcej školy, a práve počas ústredných osláv jubilea karloveckého Bohoslovia, sa zrodila zaujímavá iniciatíva o vzdaní pocty zaslúžilým jednotlivcom a súvisí s Kulpínom, rodiskom až dvoch najvyšších cirkevných hodnostárov.

 

Iniciátori zriadenia pamätných izieb v Kulpíne: Ivan Stratimirović a Ján Kišgeci pred portrétom Stefana Stratimirovića v Sriemskych Karlovciach

 

Iniciátori zriadenia pamätných izieb v Kulpíne: Ivan Stratimirović a Ján Kišgeci pred portrétom Stefana Stratimirovića v Sriemskych Karlovciach

 

Chátrajúci dom Georgija Brankovića v Kulpíne

 

Chátrajúci dom Georgija Brankovića v Kulpíne

 

Obyvatelia Kulpína si vážia celoživotné dielo oboch pravoslávnych cirkevných hodnostárov a na znak vďaky im postavili pomníky - busty v centre Kulpína. Umiestnené sú v parku pred kaštieľom rodiny Dundjerských a areálom Múzea Vojvodiny a Poľnohospodárskeho múzea Združenia pre muzeálne agrárne dedičstvo v čele s jeho predsedom Dr. Jánom Kišgecim. Na nedávnych oslavách v Sriemskych Karlovciach sa zúčastnili aj Ján Kišgeci (1941) a Ivan Stratimirović (1940), potomok slávneho kulpínskeho rodu. Tam sa zrodila idea o zriadení pamätných izieb pre rodiny Stratimirović, Branković a Dundjerski v Kulpíne, čo by bolo veľkým prínosom pre to, aby sa Báčskopetrovská obec stala jedným z duchovných centier Srbska a významnou turistickou destináciou. Podľa ich spoločného zhodnotenia v kulpínskom kaštieli a okolitých cirkevných budovách by sa iste našiel prázdny priestor na tieto účely. Ivan Stratimirović a Ján Kišgeci, zakladateľ Poľnohospodárskeho múzea v Kulpíne, túto myšlienku hneď ďalej predkladali a ihneď ju podporil Dr. Miladin Kalinić, predseda Obecného zhromaždenia Sriemske Karlovce, ktorý navrhol zorganizovať na túto tému spoločné stretnutie predstaviteľov obcí Sriemske Karlovce a Báčsky Petrovec, ako aj kompetentných predstaviteľov pravoslávnej cirkvi.

Kulpín je dedina, ako žiadna iná, ktorá Srbskej pravoslávnej cirkvi dala až dvoch najvyšších cirkevných hodnostárov. Obaja boli veľkými priateľmi Slovákov.

O oslave výročia založenia Bohoslovia v Sriemskych Karlovciach a dvoch Kulpínčanoch, ktorí sa zlatými písmenami zapísali do dejín tejto ustanovizne, viac TU: https://www.kulpin.net/22-aktuality/aktuality/12427-karlovecka-bohoslovia

 

Katarína Pucovská

 

You have no rights to post comments

urad

Letmo

Mariena Czoczeková-Eichardtová (1892-1972)
...
Vankúšik pod hlavou
budem mať zo žiaľov;
na rakve kvietky –
to budú spomienky.
A plachty z bôľu
skryjú družku svoju.
Boli sme, bôľ a ja,
boli sme druhovia,
spolu sme chodili
cez žitia údolia.

Nebo ma oplače
pokropí ma lejak,
na cintorín odprevadí
studený severák.

(úryvok z básne Môj pohreb)

 

Posledné články