Z krajanského festivalu v Martine
Medzinárodný krajanský festival 2025 v Martine sa niesol v duchu spolupatričnosti, hrdosti na slovenský pôvod a radosti zo spoločného stretnutia. V dňoch 1. a 2. augusta sa v areáli sídelnej budovy Matice slovenskej zišli krajania z rôznych krajín sveta, aby oslávili slovenskosť bez hraníc. Festival ponúkol desiatky vystúpení, koncertov, diskusií a sprievodných podujatí. Vystúpenia zahraničných folklórnych súborov a orchestrov publikum odmeňovalo srdečným potleskom. Temperamentné dolnozemské tance v podaní Kulpínčanov, Kysáčanov a Lužanov, ako aj čepčenie selenčskej mladuchy si vyslúžili obdiv a vrúcnu reakciu divákov. Komorný zbor Zvony zo Selenče však zapôsobil predovšetkým hĺbkou prednesu a silou textov. Ich emotívne vystúpenie v sobotu v Martine a v nedeľu dopoludnia v plnom evanjelickom kostole v Sučanoch – rodisku štátnika, publicistu a poslanca Milana Hodžu, zvoleného v rokoch 1905 a 1906 do uhorského snemu za Kulpínsky volebný okres – bolo odmenené dojatím a slzami v očiach nejedného diváka.
Medzinárodný krajanský festival ponúkol bohatý program. V piatok predpoludním 1. augusta účastníci navštívili martinské múzeá, absolvovali túru na Martinské hole či prednášku v Slovenskej národnej knižnici. Piatkový popoludňajší program naladil výbornú atmosféru. Vystúpil Folklórny súbor Chemlon z Humenného, nasledovala beseda s krajanskými účastníkmi, ktorú viedli Ingrid Majeriková, riaditeľka Vydavateľstva Matice slovenskej, a Katarína Koňariková, riaditeľka matičného Krajanského múzea. Súčasťou programu bola aj diskusia so šéfredaktorom Slovenských národných novín Marošom Smolcom a diskusia o publikácii Pamäť národa, kde o význame zachovávania historickej pamäti slovenského národa diskutovali predseda Matice slovenskej Marián Gešper a tajomník Matice Pavol Madura.
Sobotňajšie popoludnie v Martine patrilo krajanským súborom zo Srbska, Maďarska a Francúzska. Pódium sa zaplnilo krojmi, spevom, tancom a radosťou. No keď na scénu vystúpil selenčský zbor, festival sa na chvíľu spomalil a stíchol. Ich program bol nielen umeleckým výstupom – bol príbehom. Príbehom o slovenských predkoch, ktorí kedysi opustili rodnú zem a vydali sa na cestu do neznáma – na Dolnú zem.
„Pra-pra-pradedo náš, povedz nám slovíčko..." znela pieseň, ktorá premostila generácie. Zvony spievali o minulosti, ktorá je stále živá, o ťažkom rozhodnutí opustiť vlasť, o hľadaní nového domova, o túžbe zachovať slovenský jazyk a vieru. Slovami Ivana Kraska sa v srdciach mnohých ozvala aj výčitka: „Prečo si nechal otcovskú pôdu? Obrancu nemá..." No Slováci v zahraničí, aj keď ďaleko od pravlasti, chránili ju a stále chránia, okrem iného aj piesňou, kultúrou a každodenným životom.
Hlas dolnozemských Slovákov znel aj v Sučanoch
Po vystúpení v Martine zavítal Komorný zbor Zvony aj do evanjelického kostola v Sučanoch, kde ich srdečne privítali zborový farár Mgr. Martin Škarupa a zborová farárka Mgr. Eva Škarupová Lašáková. Kázňou slova Božieho, so zameraním na tému 7. nedele po Trojici Božie požehnanie zachraňuje, poslúžil Vladimír Lovás, farár kysáčsky, ktorý hovoril o búrkach na mori a búrkach života. Prelúdium na organe zahral Vladimír Gabriel Lovás a úvodný a záverečný text ku koncertu Komorného zboru Zvony prečítala Olinka Lovásová. Potom už zazneli piesne selenčských Zvonov s ešte väčšou silou. Prvú pesničku Selenčania zaspievali s domácim cirkevným spevokolom pod taktovkou Leonóry Súdiovej. Verše a melódie zaplnili kostol, rezonovali v klenbách i v srdciach prítomných. V prednese sa ozývala nielen nostalgia, ale aj nádej a hrdosť.
„Slovensko, naša materská krajina, nezabúdaj na nás, sme jedna rodina..." – takýto odkaz vyslali dolnozemci svojej pôvodnej vlasti. Bolo to silné a jasné posolstvo o tom, že kultúrne korene nezvädnú, pokiaľ sa o ne staráme.
Ďalší text piesne Dolná zem z repertoára Komorného zboru Zvony nastolil otázku – a zároveň ponúkol odpoveď:
„Pra-pra-pradedo náš, povedz nám slovíčko, povedz nám máličko, prečo si prišiel sem, na Dolnú zem?"
„Pra-pra-pravnuku môj, veď to bol životný boj, ovečky skapali, páni ma lapali, preto som prišiel sem, na Dolnú zem."
„Dolná zem života nám dala."
Spev Komorného zboru Zvony zo Selenče sa ozýval chrámom ako hlas generácií, ktoré odišli, no nikdy nezabudli. Ich spev aj tentoraz bol živým dôkazom, že slovenské srdce bije rovnako silno – doma aj v zahraničí.
Záznam z diskusie s účastníkmi zo Srbska, Maďarska, Čiernej Hory, Francúzska a Maďarska TU: https://odysee.com/@Igor_Jurecka:b/01.08.2025-Diskusia-s-krajanmi:c
Video záznamy z vystúpenia Zvonov v Sučanoch si možno pozrieť na facebookovej stránke kulpin.net: https://www.facebook.com/100063777423809/videos/pcb.1282987240503845/1245942263741885
O programe festivalu viac TU: https://www.kulpin.net/22-aktuality/aktuality/12695-slovaci-zo-srbska-prinesu-do-martina-pestru-paletu-tradicii
Katarína Pucovská
Mariena Czoczeková-Eichardtová (1892-1972)
...
Vankúšik pod hlavou
budem mať zo žiaľov;
na rakve kvietky –
to budú spomienky.
A plachty z bôľu
skryjú družku svoju.
Boli sme, bôľ a ja,
boli sme druhovia,
spolu sme chodili
cez žitia údolia.
Nebo ma oplače
pokropí ma lejak,
na cintorín odprevadí
studený severák.
(úryvok z básne Môj pohreb)