Rádio Kulpín

Od tankov k blokádam – Petrovec, 1995 vs. 2025

„V roku 1995 počas Slovenských národných slávností prechádzali cez Petrovec tanky, a v roku 2025 bol Petrovec zablokovaný, aby sa na slávnosti nedostali ani pozvaní hostia. Teda, ako vidíte, program sa neopakuje," poznamenal s trpkou dávkou irónie predseda Matice slovenskej v Srbsku Juraj Červenák. Každý rok sa totiž nájde niekto, kto utrúsi, že „program je stále ten istý". Tentoraz sa v Petrovci udiali „novinky", ktoré si nik neželal: ničenie výstavy fotografií, fyzické potýčky medzi predstaviteľmi obce a občanmi, nasadenie špeciálnych policajných jednotiek a blokády ciest, aby sa na program nedostali ani pozvaní hostia.

 

Od tankov k blokádam – Petrovec, 1995 vs. 2025

 

Od tankov k blokádam – Petrovec, 1995 vs. 2025

 

Kto bol a kto chýbal

Juraj Červenák na dnešnej tlačovej konferencii poďakoval všetkým účastníkom a organizátorom. Pripomenul, že na otváracom programe nechýbali štyria ministri zo Srbska, predseda Matice slovenskej zo Slovenska, či veľvyslanec SR v Belehrade, ktorý sa zúčastnil prakticky na všetkých programoch a aktívne podporoval celé podujatie.

No rovnako jasne pomenoval aj absencie na matičných programoch: neprišli predstavitelia Matice srbskej, neprišli zástupcovia exekutívy Srbska a Vojvodiny, a prekvapivo, neobjavil sa ani biskup Slovenskej evanjelickej a. v. cirkvi, hoci na javisku aj v hľadisku boli prevažne evanjelici. Pre Červenáka to bolo nepríjemné prekvapenie – o to väčšie, že sa on sám len nedávno zúčastnil bohoslužieb, kde biskup kázal o potrebe zmierenia a prekonania konfliktov.

Občiansky protest, nie opozícia

Najväčšia kritika však smerovala k incidentom, ktoré sa odohrali už v sobotu a vyvrcholili v nedeľu. Ako Červenák zdôraznil, nešlo o opozičné, ale o občianske protesty – medzi protestujúcimi boli obyčajní ľudia, ktorí už neveria vládnemu režimu, podporujú študentské požiadavky a žiadajú predčasné voľby.

Výstava fotografií z týchto protestov, aké denne vidíme na televíznych obrazovkách a sociálnych sieťach, sa stala zámienkou pre hrubý zásah. Skupina funkcionárov a podporovateľov vládnucej SNS ju dvakrát zničila, pričom polícia namiesto ochrany občanov blokovala prístup a zastrašovala.

„Či mala skupina občanov povolenie vystaviť tých pár fotografií, to je nepodstatné," poznamenal Červenák. A pripomenul, že v tejto krajine sa stavajú objekty bez povolenia, padajú strechy a umierajú ľudia – a nikto sa nepýta na papiere.

Politická kulisa namiesto radosti

Scény, keď sa bývalí predsedovia obcí idú biť s občanmi pred očami hostí zo zahraničia, sú podľa Červenáka jednoducho nepochopiteľné. Vrcholom bola nedeľná blokáda – polícia a dokonca aj „para polícia" rozostavená na moste z novosadskej strany, aby sa zabránilo vstupu do Petrovca.

Výsledok? Hanba. Ale nie hanba Slovákov či Matice slovenskej. Hanba pre vládnucu moc, ktorá ukázala, že jej metódy patria skôr do praktík potláčania občianskych slobôd než do demokratického rámca.

Ostro sa tiež vyjadril o politike redigovania nášho týždenníka Hlas ľudu, ktorý informuje „akoby z Marsu".

Každá bieda dá aj osoh

Aj keď by sa mohlo zdať, že tieto incidenty úplne zatienili kultúrny obsah slávností, paradoxne spôsobili, že sa o nich hovorilo ďaleko za hranicami Srbska. „Za Slovenské národné slávnosti počul aj Berlín, Paríž, Štokholm a Londýn," povedal Červenák. Možno nie v súvislosti s folklórom či literatúrou, ale meno Petrovca sa dostalo na mapu svetových médií.

Nafúknutý balón a hrozba prasknutia

Podľa Červenáka je spoločenské napätie v Srbsku dnes ako balón, ktorý je nafúkaný na prasknutie. A ak praskne, hrozí otvorený konflikt. Použitie zbrane počas víkendových incidentov vníma ako varovný signál, že k tomu nemusí byť ďaleko.

Riešenie vidí v jedinom: predčasné voľby, ktoré budú férové, slobodné a bez kupovania hlasov či vyhrážok. Voľby, na ktoré by občania išli s hrdosťou, v bielych košeliach s kravatou, nie so strachom alebo napísaným zoznamom „odporúčaných kandidátov".

My tu nie sme na milosť

V závere sa Červenák dotkol aj vyhlásení slovenských štátnych predstaviteľov. Aj keď poznamenal, že sú tieto ich najnovšie vyhlásenia úplne korektné, s pohoršením konštatoval, že sa slovenskí štátni predstavitelia vždy poďakúvajú prezidentovi Vučićovi, „že nás tu trpí". To ho uráža – Slováci sú na Dolnej zemi autochtónnym národom, ktorý tu prišiel dávno pred Vučićom.

Podľa neho by však bolo férové, keby sa pred podobnými vyhláseniami predsa pýtali aj reálnych zástupcov komunity – nie len lojálnych funkcionárov napojených na vládnucu stranu. Sám sebe potom položil otázku: Akú odpoveď môžu dostať, keď sa opýtajú oficiálnych predstaviteľov našej menšiny, alebo riaditeľov inštitúcií? Ktorí z nich povie pravdu a prizná, že „u nás už vrie"?

Slovenské národné slávnosti 2025 – dvojtvárny obraz

Z kultúrneho hľadiska boli slávnosti podľa predsedu Matice slovenskej zvládnuté úspešne. Program bol bohatý, účasť dobrá, energia na programoch pozitívna. Ale politická kulisa, ktorú im nasadila vládnuca moc, sa do pamäti zapíše ako jeden z najčiernejších tieňov ich histórie.

A preto si vetu o tankoch v roku 1995 a blokádach v roku 2025 budeme pamätať a spomínať ako čierňavu nad naším najväčším sviatkom.

 

Katarína Pucovská

 

You have no rights to post comments

urad

Letmo

Mariena Czoczeková-Eichardtová (1892-1972)
...
Vankúšik pod hlavou
budem mať zo žiaľov;
na rakve kvietky –
to budú spomienky.
A plachty z bôľu
skryjú družku svoju.
Boli sme, bôľ a ja,
boli sme druhovia,
spolu sme chodili
cez žitia údolia.

Nebo ma oplače
pokropí ma lejak,
na cintorín odprevadí
studený severák.

(úryvok z básne Môj pohreb)

 

Posledné články