Rádio Kulpín

Kysáčske divadlo s červenými rukami

Ochotnícke divadlo Kultúrneho centra Kysáč sa stalo symbolom odvahy i ceny, ktorú musia platiť tí, čo sa nechcú mlčky prispôsobiť. V sobotu 30. augusta 2025 sa ich Záveje podľa predlohy VHV-ho predstavili na 103. Scénickej žatve v Martine. Bolo to víťazné predstavenie festivalu Divadelný vavrín 2025, no jeho záver prerástol rámec umeleckého gesta. Pri klaňačke herci zdvihli ruky ofarbené do červena – symbol krvavých rúk, ktoré sa od novembra 2024 stali emblémom študentských protestov v Srbsku. Urobili to vedome, napriek zákazu vedenia KC Kysáč. Martinské publikum odpovedalo dlhým, búrlivým potleskom.

 

Foto: Jakub Jančo

 

Foto: Jakub Jančo

 

Foto: Jakub Jančo

 

Takáto klaňačka nebola iba divadlom. Bola postojom. A práve preto na sociálnych sieťach zaznelo rozlúčkové vyznanie: „V sobotu mali Záveje svoju derniéru... Ruky sú vám krvavé."

Príbeh inscenácie, ktorá vznikala v provizóriu – skúšaná v malej miestnosti bývalého rádia, hraná na malej scéne – dostal nečakané pokračovanie. Herci priznávajú, že čelili vyhrážkam a tlaku, aby sa pod hlavičkou KC Kysáč vyhli akýmkoľvek „politickým symbolom". Rozhodli sa preto opustiť dom, ktorý pre mnohých z nich znamenal domov. Veď, oni boli tí, čo roky dávali seba a budovali dobrú povesť tohto divadla. O ich najnovších úspechoch TU: https://www.kulpin.net/literarne-okienko/22-aktuality/aktuality/12330-triumf-kysacskych-ochotnikov

Na troskách jednej kapitoly sa rodí nová. Kultúrne centrum Kysáč zostalo bez kvalitného divadelného súboru, no Kysáč získava nové divadlo: Théatron Nova. Síce bez priestorov, bez financií, bez zázemia, no s odhodlaním hrať slobodne, bez cenzúry, bez obmedzení.

Je to riskantná cesta, ale aj svedectvo, že divadlo ešte stále môže byť viac než len kultúrny program – môže byť hlasom občianskej odvahy.

Théatron Nova má už aj vlastné logo a profil na sociálnych sieťach: https://www.facebook.com/profile.php?id=61579959160092.

 

Katarína Pucovská

 

You have no rights to post comments

urad

Letmo

Mariena Czoczeková-Eichardtová (1892-1972)
...
Vankúšik pod hlavou
budem mať zo žiaľov;
na rakve kvietky –
to budú spomienky.
A plachty z bôľu
skryjú družku svoju.
Boli sme, bôľ a ja,
boli sme druhovia,
spolu sme chodili
cez žitia údolia.

Nebo ma oplače
pokropí ma lejak,
na cintorín odprevadí
studený severák.

(úryvok z básne Môj pohreb)

 

Posledné články