Rádio Kulpín

Izby, bylinkárky a zimné rozprávky

„Bylinkárka je žena, ktorá sa venuje zberu a spracovaniu liečivých bylín. Vyrába z nich rôzne maste, čaje či tinktúry, ktorými vie pomôcť ľuďom, ktorí za ňou prídu s konkrétnym problémom.
V minulosti ľudia často verili, že byliny nazbierané počas svätojánskej noci, majú magické účinky. Veľmi významný je ľubovník bodkovaný, nazývaný aj krv sv. Jána. Keď sa rozpučia jeho žltkasté kvety, vyteká z nich červenkastá šťava. Podľa legendy krv sťatého mučeníka Jána Krstiteľa stekala práve na žlté kvety ľubovníka a zvyšky Jánovej krvi sú tak v týchto kvetoch dodnes," prečítali sme to na dverách jedného domca v Múzeu slovenskej dediny, ležiaceho východne od Martina. Táto svätojánska bylinka môže byť vhodným pomocníkom pri mnohých ťažkostiach a v zimných mesiacoch často sa muselo po nej siahať.

 

Izby, bylinkárky a zimné rozprávky

 

Izby, bylinkárky a zimné rozprávky

 

Izby, bylinkárky a zimné rozprávky

 

Izby, bylinkárky a zimné rozprávky

 

Izby, bylinkárky a zimné rozprávky

 

Izby, bylinkárky a zimné rozprávky

 

Izby, bylinkárky a zimné rozprávky

 

Počas dlhých zimných večerov, pri slabučkom svetle lámp, sa popíjali čaje a rozprávali rozprávky, aj tie strašidelné. Na bylinkárky sa občas nahliadalo aj v negatívnom svetle – ony rozumeli rastlinám a už to vzbudzovalo obdiv, ale zároveň naháňalo aj strach. Ľudia ich často označovali za bosorky. Niektoré naozaj ľuďom škodili rastlinnými jedmi rôznej účinnosti.

V zimnom období jedna izba bývala jediným vykurovaným priestorom v dome, v nej prebiehal zimný život celej rodiny. Všetci jej členovia sa snažili v tej izbe aj nocovať. Gazda s gazdinou spávali na posteli pri priečnej stene izby. Ak bolo v dome viac manželských párov, druhú posteľ mal syn - budúci gazda - so svojou ženou. Deti spávali v kolískach, väčšie spolu s rodičmi v jednej posteli. V početnejších rodinách upravovali na spanie lôžka na zemi, na laviciach, na peci. Rozšírené boli aj zásuvkové postele.

Na sezónne a príležitostné spávanie využívali aj komoru, maštale, výnimočne aj pitvor. Bežne nocovali v komorách mladomanželia, na povalách spali najmä slobodné dievky. Mládenci a sluhovia spávali počas celého roka v maštaliach, kde mali umiestnené jednoduché lôžko. V letnom období využívali na nocovanie tiež stodolu, šopy, senníky, zriedkavejšie aj podstenie domu... https://www.skanzenmartin.sk/expozicie/orava

 

Katarína Pucovská

 

 

You have no rights to post comments

urad

Letmo

Mariena Czoczeková-Eichardtová (1892-1972)
...
Vankúšik pod hlavou
budem mať zo žiaľov;
na rakve kvietky –
to budú spomienky.
A plachty z bôľu
skryjú družku svoju.
Boli sme, bôľ a ja,
boli sme druhovia,
spolu sme chodili
cez žitia údolia.

Nebo ma oplače
pokropí ma lejak,
na cintorín odprevadí
studený severák.

(úryvok z básne Môj pohreb)

 

Posledné články