Vo veku 85 rokov zomrel v Nitre poľnohospodársky inžinier, novinár, publicista a spisovateľ literatúry faktu Ján Jančovic. Veľkého znalca dejín vysťahovalectva stratili tak Slováci na Dolnej zemi a v krajanskom svete. Práve oni sa stali jednou z veľkých tém jeho celoživotného bádania. Navštevoval slovenské osady a krajanské komunity, rozprával sa s pamätníkmi, prezeral archívy, vyhľadával staré dokumenty a fotografie. To, čo sa dozvedel a objavil, nenechával iba v osobných poznámkach. Premieňal to na reportáže, články, črty, štúdie a napokon aj knihy.
Ján Jančovic sa narodil 6. februára 1941 v Pôtri v okrese Veľký Krtíš. Po štúdiách v rodisku a Šuranoch absolvoval v rokoch 1962 – 1967 Vysokú školu poľnohospodársku v Nitre, odbor ekonomika poľnohospodárstva. Svoje vzdelanie si neskôr rozšíril postgraduálnym štúdiom novinárstva na Fakulte žurnalistiky Univerzity Karlovej v Prahe.
Jeho profesionálna cesta sa začala v poľnohospodárstve, kde pôsobil ako agronóm, plánovač i vedúci výrobno-obchodnej prevádzky. Od roku 1970 sa však už naplno venoval podnikovej propagácii, výstavníctvu a novinárskej práci. Na generálnom riaditeľstve Agrokomplex SCPV a v Agrokombináte Zobor v Nitre pôsobil ako vedúci útvaru propagácie a zároveň ako výkonný redaktor podnikového časopisu.
Novinárska práca sa mu postupne stala nielen povolaním, ale predovšetkým životným poslaním. Písal do mnohých slovenských novín a časopisov, medzi nimi do Roľníckych novín, kde používal aj pseudonym Ján Potran, ďalej do Nedeľnej Pravdy, Hlasu ľudu, Života, Slovenska, časopisov PaS, Lidé a Země či Rolníckych noviniek. Jeho príspevky vychádzali aj v Slovenských národných novinách, odborných a vedeckých zborníkoch a v krajanskej tlači.
Po roku 1991, keď zaniklo generálne riaditeľstvo Agrokombinátu Zobor, pôsobil najskôr ako manažér a neskôr približne desať rokov ako zástupca šéfredaktora týždenníka Roľnícke novinky. Pracovné a študijné cesty ho zaviedli do viacerých krajín západnej Európy a do Kanady. Ani tam však nebol iba pozorovateľom. Zaujímalo ho, ako žijú Slováci ďaleko od svojej pôvodnej vlasti, ako si zachovávajú jazyk, kultúru, tradície a vzťah k pôde.
Z Jána Jančovica sa rokmi stal erudovaný a dôveryhodný kronikár slovenského života. Mimoriadnym svedectvom jeho vzťahu k minulosti bolo rodinné múzeum v rodnom Pôtri: http://www.kulpin.net/22-aktuality/aktuality/8894-ctite-si-otcov-mozole-krvave
Rodičovský dom, ktorý zachránil a naplnil predmetmi zanikajúcej roľníckej kultúry, sa pod jeho rukami premenil na živú pamäť jednej generácie. Pôvodný nábytok, hospodárske náradie, stroje, náčinie i ďalšie predmety pripomínali život a prácu slovenského roľníka v minulosti. Múzeum navštevovali krajania nielen zo Slovenska, ale aj z Dolnej zeme, Kanady, Švédska, Nemecka či Česka.
Nad dverami komory v tomto dome dal umiestniť verš zo Sládkovičovej básne Omladinám: „Ctite si otcov mozole krvavé." Bol to jeho životný postoj. Ján Jančovic bol presvedčený, že kto pozná zápasy a obete predchádzajúcich generácií, môže si viac vážiť hodnoty, ktoré po nich zdedil.
Svoje poznatky zúročil v dvanástich knižných publikáciách a stovkách článkov, ktoré vyšli v novinách, časopisoch, zborníkoch a ročenkách doma i v zahraničí. Jeho texty mali dokumentárnu hodnotu, ale zároveň v nich bolo cítiť osobný záujem človeka, ktorý nechcel dovoliť, aby príbehy ľudí a komunít upadli do zabudnutia.
Ako záväzok, odkaz, posolstvo alebo posledná vôľa nám po ňom zostáva jeho odkaz ukrytý v slovách, ktoré si zvolil za svoje životné krédo:„Ctite si otcov mozole krvavé,"
Česť jeho pamiatke.
Pohreb Jána Jančovica sa uskutoční 5. októbra 2026 o 15.00 hod. na cintoríne Selenec na Levickej ulici v Nitre.
Katarína Pucovská
Mariena Czoczeková-Eichardtová (1892-1972)
...
Vankúšik pod hlavou
budem mať zo žiaľov;
na rakve kvietky –
to budú spomienky.
A plachty z bôľu
skryjú družku svoju.
Boli sme, bôľ a ja,
boli sme druhovia,
spolu sme chodili
cez žitia údolia.
Nebo ma oplače
pokropí ma lejak,
na cintorín odprevadí
studený severák.
(úryvok z básne Môj pohreb)