Dušičky a sviečky

Podrobnosti

Uverejnené 2. 11. 2024

Dnes sú Dušičky, Pamiatka zosnulých. Včera bol 1. november – sviatok Všetkých svätých, Všechsvätých... Tieto prvé dva novembrové dni sú pre veriaceho človeka intenzívnym okamihom viery, modlitby a zamyslenia sa nad „poslednými vecami človeka". Memento mori! Na cintorínoch sa zapaľovali sviečky pre duše zosnulých našich blízkych. V tomto roku sa však v Novom Sade a v ďalších mestách, v tieto dva dni, pozapaľovalo na tisíce sviec pre duše doposiaľ nám neznámych osôb, ale predsa našich blížnych, ktorí ešte včera s veľkými životnými plánmi chceli niekam cestovať. Sedeli pred novosadskou železničnou stanicou, keď v zlomku sekundy ich duše ulietli.

„Hovoria v správach, že ´spadla strecha´. Mýlia sa. Strecha sa zrútila a my všetci sme padli. A nie dnes, ale už dávno. Padali sme a padáme ako národ a spoločnosť. Padáme a dno je nedohľadné. A padnutej strechy sa nebojím... Nestraší ma to... Bojím sa ľudí, ktorí budú stále ospravedlňovať tých, ktorí sú za to zodpovední. Bojím sa ľudí, ktorí dnes povedia, že tí, ktorí sú najviac vinní, za to nemôžu..." spoločenské siete v tieto dva dni zaplavujú takéto a podobné riadky a veršíky.

Množstvo otáznikov: kto je zodpovedný? A množstvo výkričníkov: čo ste to, preboha, urobili! veď 14 životov zhaslo!

Memento mori – Pamätaj, že zomrieš, alebo aj Pamätaj, že si smrteľný. Používa sa aj vo variante Memento mortis - Pamätaj na smrť. Všetci musíme prejsť bránou smrti. Smrti, o ktorej Milan Rúfus píše, že je pastierkou jesene, čo pasie na strniskách, o ktorej iba tušíme, ktorá je ďaleká tušene, ale možno netušene blízka! Rúfus akoby dovidel až do toho tichého ticha. V básni Ticho píše: „Na konci ticha je ticho./ Ešte väčšie."

Pred tým „tichým tichom" je tuzemský život a zodpovednosť každého z nás za jeho spravodlivý tok.

Katarína Pucovská

Twitter