Múzeum

9. ročník Krajanského dvora

Dôležitou súčasťou komplexnej a narastajúcej agendy Úradu pre Slovákov žijúcich v zahraničí je aj vytváranie kvalitných podmienok pre prezentáciu slovenskej kultúry, ktorá vzniká a pretrváva v inoetnickom prostredí, tu u nás na Slovensku. Naši krajania, ktorí aktívne zachovávajú prvky slovenskej tradičnej kultúry majú možnosť predstaviť svoju činnosť aj na Krajanskom dvore, ktorý je už 9 rokov aktívnou, ale aj atraktívnou súčasťou Folklórnych slávností pod Poľanou v Detve. Ide o samostatný areál, ktorý bol postupne vybudovaný za účelom prezentácie tradičných remesiel, ochutnávky a predaja gastronomických špecialít, rovnako tak aj ukážky tradičnej kultúry na Jarmočnej scéne v podobe prednesu tancov, spevov a hudby Slovákov žijúcich v zahraničí.

 

Foto: Ondrej Benka a Hajnalka Krajcsovics

 

Foto: Ondrej Benka a Hajnalka Krajcsovics

 

Foto: Ondrej Benka a Hajnalka Krajcsovics

 

Foto: Ondrej Benka a Hajnalka Krajcsovics

 

Foto: Ondrej Benka a Hajnalka Krajcsovics

 

Foto: Ondrej Benka a Hajnalka Krajcsovics

 

Foto: Ondrej Benka a Hajnalka Krajcsovics

 

Foto: Ondrej Benka a Hajnalka Krajcsovics

 

Kedysi Dolnozemský jarmok, ktorého ideovou tvorkyňou bola Anna Ištvánová zo Slovenského Komlóša, zožal mimoriadne úspechy v Békešskej Čabe, Báčskom Petrovci, Nadlaku a vo finále aj v Starej tržnici v Bratislave. Prvé ročníky si Dolnozemci usporiadali pomocou vlastných kultúrnych inštitúcií, zatiaľ čo tú v Bratislave podchytil Úrad pre Slovákov žijúcich v zahraničí. Autorom myšlienky usporiadať Dolnozemský dvor, od druhého ročníka už Krajanský dvor, v rámci Folklórnych slávností pod Poľanou v Detve, bol v tom čase predseda ÚSŽZ Igor Furdík, ktorého vízia o samostatnom areáli, ktorý má za cieľ prezentovať tradičnú kultúru krajanov, sa postupne napĺňala a naplno zažila.

„Tento rok uplynulo desať rokov, odkedy sme podchytili nápad zorganizovať NÁŠ KRAJANSKÝ DVOR, troška ináč! Postupne nám vyšiel v ústrety veľmi ochotne v tej dobe primátor "Detvy" pán Šufliarsky. S ním sme dohodli, že na tomto mieste postavíme náš "Dvor". Tak v mojej mysli vznikla prvá "Stodola", potom štylizované domčeky a prekryté stánky, ohrada, brána, sedenie, ale aj pódium a zvonica. Mal som ešte aj iné nápady, ale zatiaľ zostali len pri plánoch... Krajanský dvor má svoj život a pribúdajú aj ďalšie aktivity... Náš "Dvor" žije cez krajanov a pre krajanov, a verím, že tak bude VEČNE... Milé krajanky, milí krajania, všetkých vás srdečne pozdravujem a ďakujem vám, že sa každoročne vraciate na Slovensko. Prajem vám príjemný pobyt v Detve a myslím na vás" – odkázal Igor Furdík tohtoročným účastníkom 9. Krajanského dvora a tento odkaz prečítal na Jarmočnej scéne jeho vnuk Igor Furdík.

Krajanom sa v programoch niekoľkokrát oficiálne prihovorila aj predsedníčka ÚSŽZ Dagmar Repčeková, svoje posolstvo však zhrnula aj v bulletíne, v ktorom okrem iného uviedla: ... „Vo svete dnes pôsobí takmer 90 slovenských folklórnych súborov, tak dospeláckych ako aj mládežníckych a detských, ktoré sa naplno a na vysokej úrovni venujú zachovávaniu a zveľadeniu slovenských speváckych a tanečných tradícií. Za ich neúnavnú prácu sa im snažíme odvďačiť aj tým, že podporíme ich príchod do materskej krajiny resp. krajiny svojich predkov - na Slovensko. Vystúpiť pred preplneným hľadiskom detvianskeho amfiteátra, resp. predstaviť sa s gastronómiou, remeslami a duchovnou kultúrou v programoch Krajanského dvora je príspevkom k vzájomnosti a spolupatričnosti, ktoré chceme medzi celým slovenským zahraničím posilňovať a podporovať aj do budúcna".

Čo nám priniesli tohtoročné trojdňové krajanské hody na 9. Krajanskom dvore?

Na dvanástich stánkoch Krajanského dvora bolo rušno už od samého piatkového rána 12.7.2024. Krajania pricestovali z Maďarska, Rumunska, Srbska, Poľska, Chorvátska a Ukrajiny. Zatiaľ čo jedni zdobili stánky slovenskými výšivkami a ornamentami zo svojho kraja, iní už pripravovali chutné gastronomické pochúťky a ponúkali ich prvým návštevníkom. Na stánkoch nechýbala slovenská ľudová pieseň, ktorá zaujala nejedného návštevníka slávností, ktorí sa prišiel zvítať so svojimi „blízkymi zďaleka". Na stánkoch sa predstavili: SKUS Pivnica z Pivnice, MOMS Selenča, Spolok žien z Padiny a Ľudmila Berediová-Stupavská z Kysáča, všetci zo Srbska, Krempašské gazdinky z Krempách z Poľska, Demokratický zväz Slovákov a Čechov z Nadlaku z Rumunska, Únia slovenských organizácií z Maďarska, ktorá odprezentovala Slovákov z Békešskej Čaby, Slovenského Komlóša, Veľkého Banhédeša a Pitvaroša a FS Naša fajta zo Storožnice z Ukrajiny. Výstavou Molovanie - tradičná výzdoba stien Slovákov v Chorvátsku sa návštevníkom predstavilo Slovenské kultúrne centrum z Našíc z Chorvátska.

O 17.00 hodine na Jarmočnej scéne odštartoval Otvárací program 9. Krajanského dvora a sprievodných podujatí 57. FSP v Detve. Publikum okamžite prilákali farebné, trblietavé a honosné kroje, v ktorých vystúpili Anna Berediová zo Selenče, Anna Jašová zo Starej Pazovy, či Anna Hrabčáková Hradský, pôvodom z Ľutiny, avšak 30 rokov žijúca v San Diegu, v Spojených štátoch amerických. Publikum rovnako zaujal orchester maestra Ondreja Maglovského z Kulpína, Orchester Igora Žolnaja zo Starej Pazovy, ale aj rezké čardáše v podaní Folklórneho súboru Naša fajta z Ukrajiny a Folklórneho súboru Šarvanci z Prahy z Českej republiky. Mužská spevácka skupina SKUS Pivnica zo Srbska rozospievala nielen divákov Otváracieho programu, ale aj návštevníkov celého Krajanského dvora. Autorka Otváracieho programu na Jarmočnej scéne, Milina Sklabinská z ÚSŽZ, už v úvode avizovala, že sa na „tohtoročnej Jarmočnej krajanskej scéne vyberieme po stopách piesní a tancov našich Slovákov žijúcich v zahraničí a ukážeme verejnosti jedinečnosť piesňového kultúrneho dedičstva, ktoré je stále živé a pretrváva v rôznych kútoch sveta".

Jarmočná scéna patrila krajanom aj v sobotu 13.07.2024. Najprv v čase od 12.00 – 13.00 hodiny prebiehala Škola dolnozemských tancov, ktorú viedli Ivan Slávik zo Srbska a Dorin Ovidiu Popa z Rumunska. Poobede, v čase od 15.00 – 16.00 hodiny, návštevníkov zaujali hudobníci a speváci zo Selenče a zo Starej Pazovy so svadobným piesňovým materiálom, ktorý pripravil Miestny odbor Matice slovenskej zo Selenče. Sobota bola zároveň aj dňom, kedy predstaviteľov spolkov a organizácií prijal na Mestskom úrade aj primátor Mesta Detva, Branislav Baran. Mestský úrad vítal krajanov zvukmi fujary a zdravicou primátora. Na pamiatku sa krajania zapísali do knihy návštev.

V nedeľu 14.7.2024 pracovníčky ÚSŽZ Ida Deskászová a Milina Sklabinská predstavili publiku ponuku jednotlivých stánkov, ale aj organizácie, ktoré ponuku pripravili a nechýbala ani interakcia s publikom, ktorá mala za cieľ odmeniť tých, ktorí program pozorne sledovali a získali z neho poznatky o Slovákoch žijúcich v zahraničí.

9. Krajanský dvor bol slávnostne ukončený v nedeľu o 17.00 hodine, keď sa na dvore zišli účastníci 9. Krajanského dvora a 49. Krajanskej nedele. Ďakovné listy v mene ÚSŽZ udeľovala predsedníčka ÚSŽZ Dagmar Repčeková a Pamätné listy za Mesto Detva primátor Branislav Baran a predseda Programovej rady 57. FSP v Detve Roman Malatinec.

Organizátori sa krajanom poďakovali tak za účasť na tohtoročných letných podujatiach, ale najmä za to, že všade tam, kde si našli nový domov, nezabúdajú na slovenský jazyk, slovenskú kultúru a slovenské tradície, že šíria dobré meno o Slovensku a že ich návrat na Slovensko nás všetkých vzájomne utvrdzuje v skutočných hodnotách.

Dvanásť stánkov plných slovenských tradičných pochúťok

Slováci združení v Únii slovenských organizácií v Maďarsku predstavili gastronómiu zo Slovenského Komlóša, z Veľkého Banhédeša, Pitvaroša a Békešskej Čaby. Na dvore pripravili svoje naďaleko známe kvasienke, nechýbala ani povestná suchá klobása či na dvore pripravované čerstvé klobásky, birkacia kapusta a birkací perkelt, čabianske haluške či studenie kífle. Osobitne sa zamerali na prípravu cestovín v tvare slimáčika tzv. „čige" a predstavili aj osobitný prístroj, pomocou ktorého sa takéto cestoviny pripravujú.

Nadlackí Slováci z Rumunska sú stálicou Krajanského dvora. Podobne ako po minulé roky, aj teraz pripravili nadlacký tarhoňový paprikáš a nadlackú kapustu s mäsom. Ponúkali aj švarkovie bagáne a na Dolnej zemi veľmi dobre známe nadlackie kysnutie haluške.

Krempašské gazdinky z Poľska sa Krajanského dvora zúčastnili druhýkrát a pre hostí pripravili špeciality, typické pre Slovákmi obývané Krempachy, osobitne praženicu s bôčkom či voňavé langoše.

Vojvodinskú komunitu Slovákov v tomto ročníku reprezentovali účastníci z obcí Pivnica, Kysáč, Selenča a Padina. Zo stánku, ktorý patril Pivničanom, rozvoniavali pljeskavice a lepníky, z MOMS Selenča svadobná kapusta a guláš, Padinčanky pripravovali naďaleko známe herovke.

Autentický stánok Folklórneho súboru Naša fajta zo Storožnice na Ukrajine

Folklórny súbor Naša fajta zo Storožnice založila pred 17 rokmi Miroslava Ogrzanská a v súčasnosti je jeho vedúcou Darinka Habor. Súbor tvoria deti a mládežníci, ktorí s radosťou a veľkou precíznosťou a umeleckým citom tancujú slovenské tance a prispievajú tým k zachovaniu slovenskej kultúry v prihraničnej obci, v ktorej žije vyše 1000 Slovákov. Svoj stánok si tentokrát ozdobili hračkami, ktoré si vyrobili deti a mládežníci a ich predajom si zároveň chceli zabezpečiť prostriedky na ďalšie fungovanie súboru. Po svojom pobyte na sociálnych sieťach FS Naša fajta píše: „Je to pravda, že sa sny plnia... a Detva bola jedným z nich. Tie úžasné zážitky sa proste nedajú slovami opísať. Oči svietia, duša spieva a srdce túži po stretnutí o rok".

Atmosféru Krajanského dvora je potrebné zažiť a tí, ktorí sa ho raz zúčastnia, si do svojho kalendára plánujú návrat v každom ďalšom ročníku. Myšlienka bývalého predsedu ÚSŽZ Igora Furdíka naplno zažila a z ÚSŽZ už teraz vyzývame krajanské spolky, aby si podali žiadosť na ÚSŽZ o účasť v 10. ročníku Krajanského dvora v roku 2025.

 

Mgr.art. Milina Sklabinská PhD.

 

Video z Krajanskej nedele TU: https://www.youtube.com/watch?v=3216D343ZOs

 

 

You have no rights to post comments

urad

Letmo

Mariena Czoczeková-Eichardtová (1892-1972)
...
Vankúšik pod hlavou
budem mať zo žiaľov;
na rakve kvietky –
to budú spomienky.
A plachty z bôľu
skryjú družku svoju.
Boli sme, bôľ a ja,
boli sme druhovia,
spolu sme chodili
cez žitia údolia.

Nebo ma oplače
pokropí ma lejak,
na cintorín odprevadí
studený severák.

(úryvok z básne Môj pohreb)

 

Posledné články