Pred odchodom do kláštora v septembri 1505 sa Martin Luther vzdal všetkého, čo vlastnil. V Erfurte, „malom Ríme", mal na výber, či vstúpi do rádu benediktínov, dominikánov, františkánov alebo niektorého iného rádu. Rozhodol sa pre augustiniánov sídliacich v Čiernom kláštore (pomenovanom podľa čierneho oblečenia mníchov). Sľub novica skladal až o mesiac, keď bolo zrejmé, že nešlo o nejaké chvíľkové poblúznenie. Režim bol veľmi prísny. Vstávalo sa už o druhej ráno, keď nasledovali prvé bohoslužby. Každý deň ich bolo sedem. Novic nemal čas prežívať vnútorné boje, ktorými sa neskôr Luther preslávil. Väčšinu času sa venoval bohoslužbám, modlitbám a rozjímaniu. Luther sa snažil milovať Boha celým svojím srdcom, celou svojou silou i celou mysľou. Zriekol sa všetkého svetského, svojej rodiny a zaprel seba samého
Katarína von Bora pochádzala zo saskej šľachtickej rodiny. Do cisterciánskeho kláštora ju ako deväť či desaťročnú poslala macocha. Keď sa v roku 1520 dostali za múry kláštora Lutherove spisy, spolu s ďalšími jedenástimi mníškami sa o tri roky neskôr rozhodli utiecť v sudoch, v ktorých sa prevážalo pivo alebo haringy. Schovali sa u Luthera vo Wittenbergu. Väčšine bývalých mníšok našiel manžela, no Kataríne sa nik nepáčil... Mala vraj podrezaný jazyk a prchkú povahu. Katarína slúžila u Lutherovho suseda maliara Lucasa Cranacha staršieho, kde sa osvedčila ako záhradníčka, kuchárka, chovateľka dobytka, no bola aj schopná knihovníčka. Za Luthera sa vydala o dva roky neskôr.
Pred svedkami Justom Jonasom, Johannesom Bugenhagenom, Barbarou a Lucasom Cranachovcami sa dňa 13. júna 1525 stala Katarína von Bora manželkou Martina Luthera. Mala 26 rokov a Luther 41. Hoci on sám našiel bývalým mníškam manželov a urputne ho hľadal aj Kataríne, tá napokon privolila vziať si len jeho. Manželstvo bolo požehnané šiestimi deťmi á Lutherovci sa starali aj o ďalšie siroty. Napätia v rodine spôsobovali financie, o ktorých si Luther myslel, že sú na rozdávanie alebo míňanie. Katarína však spravovala domácnosť pevnou rukou. Životopisec Roland Bainton o ich spolužití napísal: „Rytmus práce Martina a Kataríny sa nezhodoval. Po dni strávenom s deťmi, zvieratami a služobníctvom sa chcela Katarína zhovárať s niekým seberovným: a on po štyroch kázňach, prednáškach a konverzáciách so študentmi si chcel sadnúť do kresla a ponoriť sa do čítania knihy."
Tieto krátke úryvky z biografie Martina Luthera boli zverejnené v nástennom evanjelickom kalendári venovanom 500-ročnici reformácie. Reformácia sa začala v roku 1517, keď nemecký kňaz a teológ Martin Luther pribil svojich slávnych 95 téz na dvere kostola vo Wittenbergu.
31. október je v evanjelických kalendároch označený červenou farbou – v ten deň svätíme Pamiatku reformácie. Je to významný sviatok, ktorým si pripomíname začiatok reformácie, hnutia, ktoré navždy zmenilo kresťanský svet.
Katarína Pucovská
Mariena Czoczeková-Eichardtová (1892-1972)
...
Vankúšik pod hlavou
budem mať zo žiaľov;
na rakve kvietky –
to budú spomienky.
A plachty z bôľu
skryjú družku svoju.
Boli sme, bôľ a ja,
boli sme druhovia,
spolu sme chodili
cez žitia údolia.
Nebo ma oplače
pokropí ma lejak,
na cintorín odprevadí
studený severák.
(úryvok z básne Môj pohreb)