Múzeum

Michal Harminc – príbeh, ktorý sa začal pred 205 rokmi?

Možno práve dnes, 14. júla, pred presne 205 rokov, sa v Kulpíne narodil Michal Harminc – muž, ktorého meno by si ešte dlho nik nezapamätal, ale ktorého potomok navždy zapísal toto slovenské meno a priezvisko do dejín svetovej architektúry. Nevieme presne, v ktorý deň sa narodil, no vieme, že 16. júla 1820 bol Michal Harminc pokrstený v Petrovci farárom Jánom Stehlom. Prečo nie v Kulpíne? Pretože evanjelický cirkevný zbor v Kulpíne vznikol až o rok neskôr, v roku 1821. Dovtedy sa rodinné udalosti – narodenia, sobáše i úmrtia – zapisovali do petrovských matrík.

 

Rodinná fotografia Harmincovcov z roku 1901, v strede Pavel Harminc, jemu z pravej strany sedí otec Michal Harminc a pred ním v strede sedí Michal Milan Harminc

 

Rodinná fotografia Harmincovcov z roku 1901, v strede Pavel Harminc, jemu z pravej strany sedí otec Michal Harminc a pred ním v strede sedí Michal Milan Harminc

 

Michal Harminc, pokrstený v lete 1820, sa narodil do roľníckej rodiny, ktorá patrila medzi prvých slovenských usadlíkov v Kulpíne. Jeho otec, tiež Michal, hospodáril na desiatich jutrách pôdy, ktorú Harmincovci dostali pri osídľovaní. Spolu s manželkou Annou, rodenou Škriniarovou, viedli usilovný gazdovský život. Ten však kruto ukončila epidémia cholery, ktorá v roku 1836 odniesla oboch – Michala staršieho i jeho ženu – v priebehu šiestich dní. Po nich zostali tri siroty, medzi nimi aj šestnásťročný Michal.

Mladý Michal, už ako sirota, musel prevziať zodpovednosť za domácnosť i za mladšie sestry. Obe sa neskôr vydali, hoci zostali bezdetné. Michal, druhý v kulpínskej línii nositeľ tohto mena, zostal v rodisku, sedliačil a zachoval meno i majetok rodu. Dožil sa až 81 rokov, čo bolo na vtedajšie časy nevídané. Jeho manželkou bola Zuzana Šoucová, s ktorou mal tri deti – dcéru Katarínu a synov Michala a Pavla.

Tragédia však rod neobišla ani v predchádzajúcej a ani v ďalšej generácii. V predchádzajúcej 13. apríla 1795 epidémia kiahní odrazu si vyžiadala dve obete v Harmincovej rodine: malého štvorročného Ondreja a dvojročnú Annu. V ďalšej generácii Michal, pomenovaný po otcovi a dedovi, padol ako mladý muž vo vojne pri Hradci Králové 3. júla 1866. Bojoval bok po boku so svojím bratom Pavlom, ktorý prežil. A práve Pavol sa stal pokračovateľom harmincovského mena v Kulpíne. Narodil sa v roku 1843, venoval sa roľníctvu, ale i remeslám – bol murárom a tesárom, staval kostoly. So svojou manželkou Johanou, rodenou Čapeľovou zo Selenče, uzavrel sobáš 22. novembra 1868, ako dosvedčoval zápis na dverách starej skrine, ktorá sa v rodine dedila.

Ich manželstvo prinieslo osem detí. Najstarší z nich, Michal Milan Harminc, narodený 7. októbra 1869, prekonal hranice dediny i regiónu – stal sa jedným z najvýznamnejších architektov strednej Európy.

Osud tohto slávneho architekta sa teda začína v Kulpíne, v dome na čísle 216. Príbeh rodiny, v ktorej sa generácie Michalov menili, pretrvávali i mizli, je zároveň príbehom o zakorenenosti, o dedičstve a o tichej sile vidieka, ktorá dokáže vyslať do sveta osobnosť výnimočného významu.

Niekedy práve v zabudnutom zázname v matrike, v trpkej cholere, v tichom dedinskom dvore – sa začínajú veľké príbehy.

 

Katarína Pucovská

 

You have no rights to post comments

urad

Letmo

Mariena Czoczeková-Eichardtová (1892-1972)
...
Vankúšik pod hlavou
budem mať zo žiaľov;
na rakve kvietky –
to budú spomienky.
A plachty z bôľu
skryjú družku svoju.
Boli sme, bôľ a ja,
boli sme druhovia,
spolu sme chodili
cez žitia údolia.

Nebo ma oplače
pokropí ma lejak,
na cintorín odprevadí
studený severák.

(úryvok z básne Môj pohreb)

 

Posledné články