O Kulpíne

Srbská Vojvodina

Pred 175 rokmi sa v Rakúsko-Uhorskej monarchii v dňoch 13. až 15. mája 1848 konalo slávne Májové zhromaždenie. Na ňom predstavitelia Srbov z Maďarska poslali do Viedne žiadosť o srbskú autonómiu a rozhodli sa vyhlásiť autonómnu oblasť Srbskú Vojvodinu. Pre Vojvodinu to bola jedna z najdôležitejších udalostí v jej dejinách. Na májovom sneme v Sriemských Karlovciach bol prítomný veľký počet delegátov a významných osobností, keď sa rozhodlo, že generál rakúskej armády Đorđe Stratimirović (1822 - 1908), narodený v Kulpíne, bude zvolený na májovom sneme za predsedu srbského Hlavného výboru, čiže premiéra dočasnej vlády. Za srbského patriarchu bol vtedy zvolený Josif Rajačić (1785-1861), ktorý sa onedlho postavil na stranu Rakúska. Đorđe Stratimirović mienil, že on mal prevziať vedenie, a Rajačić kvôli konfliktu s Hlavným výborom a blízkosti frontu, sa presťahoval do Zemunu. Odtiaľ dával pokyny a príkazy, ktorými vykonával politický vplyv, čím nasmeroval srbské hnutie k spolupráci s Dvorom. Hlavný výbor pomaly strácal vplyv. Štatút podpísaný 4. marca 1849 stanovil, že Vojvodina sa pripojí k Chorvátsku, Uhorsku a Erdelju. Srbská Vojvodina formálne však existovala až do roku 1860, kedy bola pripojená k Uhorsku, aby bola nanovo definovaná a stala sa súčasťou Kráľovstva Srbov, Chorvátov a Slovincov roku 1918.

 

Srbská Vojvodina

 

Na snímke historická udalosť pred budovou magistrátu v Sriemských Karlovciach, olejomaľba srbského maliara Pavla Simića (1818-1876) - https://commons.wikimedia.org/w/index.php?curid=33608496

 

Názov Vojvodina pomenúva územie, ktoré spravuje vojvoda. Meno oblasti pochádza z roku 1848, keď bola na priestore dnešnej Vojvodiny vyhlásená Srbská Vojvodina (1848-1849) a potom Vojvodstvo Srbsko a Tamišský Banát (1849-1860). Od roku 1945 sa úradne používa názov Vojvodina. Hoci bola po prvýkrát formovaná v polovici XIX. storočia, idea o autonómnej srbskej oblasti v rámcoch Habsburskej monarchie existovala už od konca XVII. storočia, od obdobia organizovaného osídľovania tohto územia Srbmi, vedenými patriarchom Arsenijom III. Čarnojevićom. Táto požiadavka bola po prvý krát verejne formulovaná na Cirkevno-národnom sneme v Baji v roku 1694, stala sa hlavným politickým cieľom Srbov na týchto priestoroch a znova bude vytýčená na sneme v Temešváre v roku 1790. S nádejou, že účasť v revolúcii roku 1848 na strane Viedne a preukázaná vernosť Dvoru, privedie k uskutočneniu požadovanej autonómie, predstavitelia srbského národa na Májovom zhromaždení uskutočnenom od 13. do 15. mája (resp. 1. -3. mája podľa juliánskeho kalendára) roku 1848 v Sriemskych Karlovciach, vyhlásili Srbskú Vojvodinu. Viac TU: http://www.puma.vojvodina.gov.rs/dokumenti/projekat/Koliko_se_poznajemo_2017/Vojvodjanski_mozaik_SK.pdf

 

Katarína Pucovská

 

You have no rights to post comments

urad

Letmo

Mariena Czoczeková-Eichardtová (1892-1972)
...
Vankúšik pod hlavou
budem mať zo žiaľov;
na rakve kvietky –
to budú spomienky.
A plachty z bôľu
skryjú družku svoju.
Boli sme, bôľ a ja,
boli sme druhovia,
spolu sme chodili
cez žitia údolia.

Nebo ma oplače
pokropí ma lejak,
na cintorín odprevadí
studený severák.

(úryvok z básne Môj pohreb)

 

Posledné články