Fridrich Steltzer – kontroverzný farár, učenec a človek plný protirečení

Podrobnosti

Uverejnené 29. 10. 2024

Fridrich Steltzer, rodák z Prietrže, narodil sa 25. septembra 1839 do rodiny kňaza Karola Pavla Steltzera a jeho manželky Terézie Hibertovej. Tento kontroverzný farár a učenec ovplyvňoval život v Kysáči takmer tri desaťročia. Vo funkcii kysáčskeho evanjelického farára pôsobil od roku 1865 do roku 1894, no svojím konaním sa dostával do sporov, a to nielen s obyvateľmi, ale aj s cirkevnými autoritami. Neraz málo chápal potrebu obyčajných ľudí a s deťmi bol veľmi prísny. Avšak, zasadzoval sa aj o pokrok prostredia, predovšetkým o rozvoj školstva a cirkvi. Na stránke Záhorie o ňom je však aj zmienka, že bol „nespratnej povahy a protislovenský šovinista".

Steltzerova cesta za vzdelaním a duchovným poslaním bola pozoruhodná. Po základnej škole v Holíči, kde sa stal konfirmantom, študoval v Šoprone a tu v roku 1858 aj zmaturoval. Začínal ako vychovávateľ v šľachtických rodinách, no neskôr sa stal kaplánom v Crvenke (Červienke) a potom profesorom na gymnáziu vo Vrbasi. Kysáčania ho poznali predovšetkým ako prísneho, no dôsledného farára, ktorý počas svojho pôsobenia prispel k výstavbe škôl, obnove kostola a k zakúpeniu nového organu. Steltzer však nebol len pokojný učenec – bol známy svojou prchkou a prísnou povahou. Dokonca sa uchyľoval k používaniu korbáča, aby zabezpečil disciplínu a dodržiavanie duchovných zásad.

Ondrej Marčok v monografii Kysáč 1773 – 2013 napísal, že bol Fridrich Steltzer v poradí piatym kysáčskym farárom a v Kysáči začal úradovať 1. februára 1865. V pokračovaní uvádza: "Tu sa za jeho úradovania začali písať zápisnice, boli vybudované cirkevné školy, obnovený a predĺžený bol kostol. V r. 1878 bol postavený i terajší oltár, a to podľa aradáčskeho vzoru a kúpený bol nový organ do kostola. Prísny bol aj pri vychovávaní duchovného života, neraz siahol aj za korbáčom, ktorým sa k tomuto cieľu slúžil. Svojím počínaním šiel teda až do krajnosti. Neraz málo chápal potrebu obyvateľstva a nerozumel, (tak sa zdá) ani tomu, čo povedal Ján Kollár: „Nábožnosť a národnosť sú sestry!" Teda nedbal príliš na slovenské povedomie svojich duší. Bol veľmi prchkej a aktívnej, živej povahy a toto malo i pozitívne dôsledky na rast cirkevno-náboženského života v osade, ale v dôsledku toho sa dostal aj do určitých problémov, najmä keď písal letáky proti Dr. Gustávovi Seberínymu, biskupovi, a Gáborovi Belohorskému, hlavnému seniorovi, pre ich spravovaciu politiku. Proti nim veľmi tvrdo hovoril a písal, preto ho odsudzovali a podali žalobu proti nemu. Na každom pojednávaní, poli, prehral. Cez svetový súd ho prehlásili vinníkom a bol odsúdený na väzenie. Ale on utiekol, najprv do Švajčiarska, potom do Francúzska, kde v Paríži pracoval na jednom diele, ktoré porovnáva latinské a podobné jazyky. Zaoberal sa skúmaním latinského a podobných jazykov." Napísal Mgr.Th Ondrej Marčok a uviedol i to, že Steltzerova matka Tereza dožila v Kysáči svoje posledné dni a tu aj zomrela.

V Kysáči sa Fridrich Steltzer postupne dostal do konfliktu s miestnymi autoritami. Bol vášnivým a nekompromisným kritikom cirkevnej politiky, otvorene písal proti biskupovi Dr. Gustávovi Seberínymu a hlavnému seniorovi Gáborovi Belohorskému. Jeho ostrá kritika a otvorená opozícia voči autoritám mu však priniesli viac problémov než úspechov – čelil viacerým žalobám, ktoré vždy prehral. Napokon, v roku 1894, konzistórium báčsko-sriemskeho seniorátu rozhodlo o jeho suspendovaní pre neprístojné správanie. Následne bol obvinený svetovým súdom a odsúdený na väzenie. Steltzer sa však vyhol trestu útekom do Švajčiarska a neskôr sa presunul do Paríža, kde sa venoval štúdiu latinských a príbuzných jazykov.

Okrem svojej duchovnej činnosti bol Steltzer aj autorom kníh a novinárom. V roku 1883 vydal 86-stranovú knihu „Geschichte der Bácska" (Dejiny Báčky), tiež Dejiny Kulpína a neskôr publikoval dielo „Enlékezzűnk regiékróľ", ktoré je spomienkou na staré udalosti z Holíča v 19. storočí. Vo svojich dielach sa zaoberal dejinami regiónu, ktorý mu bol tak blízky, no i vzdialený – ako to naznačuje jeho vzťah k slovenskému povedomiu.

Fridrich Steltzer zomrel v Budapešti 16. januára 1916. Bol osobnosťou plnou protirečení – bol prísnym duchovným, ktorý sa však nebál vzoprieť cirkevnej hierarchii, a v jeho správaní sa zrejme miešali intelektuálne ambície s výbuchmi prchkosti. Michal Boor v „Korouhvi na Sionu" popísal jeho reči ako „bláznivé reči jedného zakukleného ztřeštěnca". Táto zložitá postava ostáva jednou z najkontroverznejších osobností kysáčskeho cirkevného života, pričom jeho príbeh ponúka pohľad na dobu, keď sa stretávali prísne tradície s túžbou po individuálnom prejave, pokroku a vedeckom poznaní.

Katarína Pucovská

Twitter