O Kulpíne

Vianoce troch generácií: jedinečná slávnosť v Kysáči

Kysáč – 1. slávnosť vianočná 2025 sa zapísala do dejín dolnozemských Slovákov ako výnimočný a hlboko dojímavý okamih. V miestnom evanjelickom chráme sa totiž odohrali Vianoce, aké tu ešte neboli – služby Božie konali tri generácie farárov z jednej rodiny, rodiny Lovásovej. Pred oltárom sa v tento sviatočný deň striedali Vladimír Lovás starší, Vladimír Lovás mladší a Vladimír Gabriel Lovás – dedo, otec a vnuk. Tri generácie duchovných narodených v rokoch 1948 – 1977 – 2004, spojili Vianoce nielen ako sviatok Kristovho narodenia, ale aj ako svedectvo viery, kontinuity a oddanosti evanjelickej cirkvi.

 

Foto: Janko Havran

 

Foto: Janko Havran

 

Foto: Janko Havran

 

Povedľa prvých akademických služieb Božích, ktoré ako kandidát duchovnej služby (kds) vykonal Vladimír Gabriel Lovás na Slovensku v septembri, osobne vyjadril túžbu konať svoje prvé služby aj v zbore, z ktorého pochádza. Jeho želaniu bolo vyhovené – a tak sa práve v Kysáči, za prítomnosti a pomoci otca a deda, uskutočnila jeho prvá domáca služba Božia.

Zvláštnu váhu mala táto chvíľa aj pre Vladimíra Lovása staršieho, ktorý vyslovil prianie ešte raz si zastať pred oltár – tentoraz nie iba so synom, ale aj s vnukom. Vzhľadom na zhoršujúci sa zrak pravdepodobne išlo o jeho poslednú aktívnu službu. Pre Gabriela bola prvá. Medzi týmito dvoma pólmi – poslednou a prvou – sa niesla hlboká symbolika Vianoc: odovzdávanie svetla ďalej.

Vladimír Lovás starší, narodený v Erdevíku, prešiel pestrou životnou a duchovnou cestou. Po základnom vzdelaní v rodisku a štúdiu na strednej elektrotechnickej škole v Novom Sade ho oslovilo povolanie kňaza. Štúdium na Slovenskej evanjelickej bohosloveckej fakulte v Bratislave určilo jeho ďalšie smerovanie. Kratšie pôsobil v Šíde a Laliti a takmer 22 rokov kňazskej služby venoval Silbašu. Bol tiež farárom-administrátorom v Erdevíku. Do dôchodku odišiel v roku 2015, odvtedy už len občasne zastupoval farárov v Petrovci, kde žije s manželkou Máriou.

Jeho syn, Vladimír Lovás mladší, takisto absolvoval teologické štúdiá v Bratislave. Kňazskú dráhu začínal v Erdevíku, rodisku svojho otca, kde našiel aj svoju životnú partnerku Olinku. Neskôr pôsobil v Aradáči a od októbra 2021 je farárom v Kysáči.

Najmladší z trojice, Vladimír Gabriel Lovás, už v detstve vynikal hudobným nadaním – ako talentovaný klavirista, neskôr aj organista. V súčasnosti je tretiakom na teologickej fakulte, ktorú pred ním ukončili aj jeho dedo a otec. Dvakrát po sebe získal prospechové štipendium ECAV na Slovensku, čo svedčí nielen o jeho nadaní, ale aj o zodpovednom prístupe k povolaniu, na ktoré sa pripravuje.

Tohtoročná vianočná slávnosť v Kysáči bola tak živým príbehom viery a dôkazom, že duchovné dedičstvo, keď má svoje korene v pokore, službe a láske k Bohu i ľuďom, môže pretrvávať.

 

Katarína Pucovská

 

You have no rights to post comments

urad

Letmo

Mariena Czoczeková-Eichardtová (1892-1972)
...
Vankúšik pod hlavou
budem mať zo žiaľov;
na rakve kvietky –
to budú spomienky.
A plachty z bôľu
skryjú družku svoju.
Boli sme, bôľ a ja,
boli sme druhovia,
spolu sme chodili
cez žitia údolia.

Nebo ma oplače
pokropí ma lejak,
na cintorín odprevadí
studený severák.

(úryvok z básne Môj pohreb)

 

Posledné články