Rejdová – Sobota na 52. ročníku Gemerského folklórneho festivalu patrila aj vojvodinským Slovákom. Vydarený hudobno-tanečný program vojvodinských Slovákov Nite, ktoré spájajú predstavuje tanečno-spevácky a hudobný obraz ľudí žijúcich vo vojvodinskom regiόne Sriem, kde leží obec Erdevík, s dôrazom na cirkevné a rodinné väzby vďaka, ktorým zotrvali a ktoré dodnes spájajú Slovákov na tzv. Hornej a Dolnej zemi. Program, ktorý Anna Bohušová pripravila a režírovala, vychádzal z histórie slovenského vysťahovalectva na Dolnú zem. Pripomenul, že naši predkovia pred viac ako 280 rokmi opúšťali svoje domovy najmä pre nepriaznivé hospodárske a sociálne podmienky, preľudnenosť či náboženský útlak. Z hornouhorských stolíc smerovali na juh, až na veľkú uhorskú nížinu – Dolnú zem. Uviedol na úvod moderátor programu Ján Vida, evanjelický farár cirkevného zboru v Báčskom Petrovci, ktorý je zároveň administrátorom cirkevného zboru v Erdevíku.
Po 1. svetovej vojne a rozpade Rakúsko-Uhorska a vzniku nových štátnych útvarov sa z dolnozemských Slovákov stali zahraniční Slováci. Napriek tomu si počas takmer troch storočí života mimo materskej krajiny uchovali jazyk, vieru, zvyky, piesne, tance i spôsob života. Práve tieto väzby boli ústredným motívom programu.
Do Erdevíka sa slovenské obyvateľstvo v druhej polovici 19. storočia prisťahovalo najmä z už osídlených slovenských obcí na Dolnej zemi, predovšetkým z Báčky. Členovia Slovenského kultúrno-osvetového spolku z Erdevíka predstavili časť tradičnej svadby. Svadba bola kedysi jednou z najvýznamnejších udalostí nielen v živote mladého páru, ale celej dedinskej komunity. Trvala niekoľko dní, mala presne stanovené pravidlá a jednotlivé úlohy v nej patrili konkrétnym členom rodiny či širšieho spoločenstva. Jej súčasťou boli početné obrady, piesne, tance a osobitý svadobný odev.
Video záznam TU: https://www.facebook.com/reel/1601571988243033
V programe nechýbali ani čardáše z Báčky v podaní mladých tanečníkov Deniho Bolfa a Karolínky Dupanovej. Obaja sa minulý rok úspešne umiestnili v zlatom pásme na postupovej súťaži a prehliadke sólistov tanečníkov v ľudovom tanci Šaffova ostroha. Na súťaž ich pripravila tanečná pedagogička a etnochoreologička Agáta Krausová, ktorá sa venuje aj výskumu ľudových tancov dolnozemských Slovákov.
Video záznam TU: https://www.facebook.com/reel/1108167581770650
Práve tanec v programe ukázal, ako sa tradície na Dolnej zemi nielen zachovávali, ale zároveň putovali medzi jednotlivými slovenskými prostrediami. Čardáš, ktorý sa sekundárnou migráciou slovenského obyvateľstva dostal z Báčky aj do Erdevíka, sa tam udomácnil vedľa ďalších miestnych i inoetnických tancov a postupne získaval vlastnú podobu.
Nite, ktoré spájajú tak symbolicky spojili viacero generácií i geograficky vzdialených miest.
Na príprave programu i celého vojvodinského predstavenia na festivale sa podieľalo množstvo ľudí. Anna Bohušová, pre ktorú bol tento program autorskou prvotinou, po skončení festivalu vyjadrila vďaku všetkým, ktorí prispeli k jeho úspechu.
Osobitne poďakovala organizátorom Gemerského folklórneho festivalu, starostke Rejdovej Slávke Krišťákovej, Gemerskému osvetovému stredisku a Mary Hlaváčovej za pozvanie a prejavenú dôveru. Za odbornú pomoc a asistenciu patrí jej vďaka Patrikovi Ragovi a Jankovi Merníkovi. Za účasť v programe a profesionalitu poďakovala Jankovi Siromovi, Jánovi Vidovi, Ondrejovi Hlaváčovi, Denimu Bolfovi, Karolínke Dupanovej a Slovenskému kultúrno-osvetovému spolku v Erdevíku.
Veľká vďaka patrí aj účastníčkam Vojvodinského dvora – Spolku kulpínskych žien, predstaviteľom Združenia vinárov a vinohradníkov v Kulpíne, Asociácii pre výskum kultúry Slovákov vo Vojvodine, Úradu pre Slovákov žijúcich v zahraničí a Jankovi Bohušovi za asistenciu a morálnu podporu.
Úspech programu potvrdil potlesk a pozitívna odozva divákov i organizátorov. Nite, ktoré spájajú viedli z Horného Uhorska na Dolnú zem, zo Slovenska do Vojvodiny či z Báčky do Sriemu a v Rejdovej sa počas jedného popoludnia znovu skrížili. Spojili sa s pravlasťou našich predkov.
Tak nite, ktoré spájajú, zostávajú živé – pokiaľ ich máme komu odovzdať a pokiaľ ich chceme ďalej držať v rukách.
Katarína Pucovská
Mariena Czoczeková-Eichardtová (1892-1972)
...
Vankúšik pod hlavou
budem mať zo žiaľov;
na rakve kvietky –
to budú spomienky.
A plachty z bôľu
skryjú družku svoju.
Boli sme, bôľ a ja,
boli sme druhovia,
spolu sme chodili
cez žitia údolia.
Nebo ma oplače
pokropí ma lejak,
na cintorín odprevadí
studený severák.
(úryvok z básne Môj pohreb)