O Kulpíne

Labátovci – príbeh jednej z najstarších petrovských rodín

Listovanie v starých matrikách môže byť veľmi zaujímavé. Za každým zápisom sa ukrýva človek, rodina, životný príbeh, ale neraz aj osud celej rodovej línie. Takýto príbeh môžeme sledovať aj pri jednej z najstarších petrovských rodín – Labátovcoch. V petrovskej matrike nachádzame záznamy o Labátovcoch už v 18. storočí. Ich rodová línia, ktorú sa podarilo vystopovať, začína pri Ondrejovi Labátovi, narodenom v roku 1754, ktorý zomrel 7. mája 1832. Jeho manželkou bola Helena Boldišová (1758 – 28. mája 1812). Manželia mali päť detí – Pavla, dvoch Ondrejov, Jána a Máriu. Osudy detí však už v tejto generácii ukazujú, aký neistý bol život vtedajších čias. Jeden z Ondrejov zomrel ako trojročný, druhý ako šestnásťročný. V tých časoch bolo akoby nepísaným pravidlom, že po úmrtí dieťaťa nasledujúce dieťa rovnakého pohlavia sa pomenúvalo podľa zomretého súrodenca.

 

Piata generácia tejto vetvy Labátovcov: Štefan Labát

 

Piata generácia tejto vetvy Labátovcov: Štefan Labát

 

Najstarší syn Ondreja Labáta Pavel Labát, narodený roku 1775, zomrel 6. mája 1805 vo veku iba 30 rokov. Napriek krátkemu životu však zabezpečil pokračovanie rodu. S manželkou Alžbetou Benšovou mal päť detí.

Najstarší Michal Labát sa narodil 9. októbra 1796 a zomrel 26. októbra 1848 vo veku 52 rokov. Dve dcéry, Katarína a Zuzana, zomreli ešte v prvom, respektíve druhom roku života. Juraj Labát, narodený 12. februára 1802, sa dožil 70 rokov a zomrel 22. apríla 1872. Posledným dieťaťom bol Pavel, ktorý niesol otcovo meno a narodil sa 13. mája 1805 už ako pohrobok – iba týždeň po otcovej smrti.

Aj tento drobný matrikový zápis pripomína, aký krehký bol kedysi ľudský život. Jeden muž zomiera vo veku tridsiatich rokov a jeho posledné dieťa prichádza na svet už bez otca. Rod však pokračuje ďalej.

Juraj Labát, ktorý sa dožil 70 rokov sa oženil s Alžbetou Trabakovou. Ich manželstvo prinieslo šesť detí, ktoré sa už väčšinou dožili vyššieho veku.

Prvým bol Štefan Labát, narodený 22. decembra 1822, ktorý zomrel 2. januára 1886 vo veku 64 rokov. Nasledovali Zuzana (1825 – 1904), Mária (1827 – 1895), Ondrej (1830 – 1908), Alžbeta (1832 – 1901) a Juraj (1835 – 1896).

Zaujímavé je sledovať, ako sa v tejto generácii už jednotlivé životné príbehy rozvetvujú do desaťročí 19. storočia. Niektorí Labátovci sa dožili takmer osemdesiatich rokov a boli svedkami veľkých premien, ktorými Báčsky Petrovec i širší región prechádzali.

Potom sa už začalo opakovať meno Štefan.

Najstarší syn Juraja, Štefan Labát, mal opäť početnú rodinu. Medzi jeho deťmi nachádzame Štefana, Samuela, Tomáša, Máriu, Pavla a Ondreja.

Najstarší syn Štefan Labát (Labát István) sa narodil 5. októbra 1842 v Báčskom Petrovci. V matrike je uvedený ako krajčír. Zomrel 17. decembra 1903 vo veku 61 rokov.

Aj v ďalšej generácii sa opäť objavuje Štefan Labát, muž, ktorého fotografia sa zachovala dodnes. Listujúc v elektronickej databáze matriky Petrovca, ktorú usilovne spracúva tím Genealogického združenia z Galanty, ktoré pripravuje aj knihu o Petrovci, sa dozvedáme aj toto:

Štefan Labát (Labáth Stephanus) sa narodil 28. septembra 1864 v Báčskom Petrovci. Zomrel 6. februára 1954 a podľa zaznamenaných údajov sa dožil úctyhodných 89 rokov.

 

Labátovci – príbeh jednej z najstarších petrovských rodín

 

Štefan mal početných súrodencov. Jeho brat narodený v roku 1867, zomrel už ako štvorročný. V roku 1870 sa narodili dvojčatá Jozef a Samuel – ani jeden však neprežil detstvo. Jozef zomrel v apríli 1871, Samuel už v septembri 1870. Ďalší Jozef zomrel ako ročný, Anna ako sedemmesačná a ďalší Jozef iba niekoľko týždňov po narodení.

Z ôsmich detí tejto rodiny tak detstvo prežili iba Štefan a Michal, pričom Michal, narodený 21. marca 1872, sa dožil 83 rokov a zomrel 6. februára 1956.

Štefan Labát sa 7. mája 1888 oženil so Zuzanou Boldockou. Aj tento matrikový zápis však ukrýva smutný príbeh.

Zuzana Boldocká sa narodila 9. septembra 1867 v Báčskom Petrovci. Jej rodičmi boli Karol Boldocký a Terézia Nôta. So Štefanom Labátom žila od 7. mája 1888. Ich manželstvo však zostalo bezdetné. V matrike je pri manželstve zaznamenaná aj poznámka o neplodnosti.

Zuzanin život bol veľmi krátky. Zomrela 13. júna 1895, iba ako 28-ročná.

Štefan ju prežil o takmer šesť desaťročí. Keď 6. februára 1954 zomrel, uzavrel sa ním nielen jeden dlhý životný príbeh, ale aj táto konkrétna vetva Labátovcov.

Na fotografii, ktorá sa zachovala, je uvedené obdobie jeho života 1864 – 1954. Fotografia tak dnes predstavuje aj symbolické zastavenie na konci jednej rodovej línie.

Keď si vedľa seba položíme jednotlivé generácie, pred očami sa objaví takmer dve storočia petrovských dejín:

Ondrej Labát (1754 – 1832)
Pavel Labát (1775 – 1805)
Juraj Labát (1802 – 1872)
Štefan Labát (1842 – 1903)
Štefan Labát (1864 – 1954)

Päť generácií, približne dvesto rokov života jedného rodu v Báčskom Petrovci. Matrika však nedovolila, aby ich príbeh úplne zmizol. Ich mená zostali zapísané a dnes, po viac ako sedemdesiatich rokoch od Štefanovej smrti, sa môžeme prostredníctvom starých záznamov vracať k ich životu a k príbehu jednej z najstarších rodín Báčskeho Petrovca.

 

Katarína Pucovská

 

You have no rights to post comments

logo-USZZ-2016-S-fin-podporou-rgb-150dpi

Letmo

Mariena Czoczeková-Eichardtová (1892-1972)
...
Vankúšik pod hlavou
budem mať zo žiaľov;
na rakve kvietky –
to budú spomienky.
A plachty z bôľu
skryjú družku svoju.
Boli sme, bôľ a ja,
boli sme druhovia,
spolu sme chodili
cez žitia údolia.

Nebo ma oplače
pokropí ma lejak,
na cintorín odprevadí
studený severák.

(úryvok z básne Môj pohreb)

 

Posledné články