V kvízovej relácii Superpotera, ktorú 26. septembra 2026 odvysielala televízia RTS, vyhrala Banátčanka Milica Markovićová z Kovačice 1 600 000 dinárov. Táto „kráľovná kvízov" sa v súťaži zapísala do histórie ako prvá súťažiaca, ktorej sa podarilo poraziť všetkých piatich „lovcov". Vo finálovom kole si pritom dokázala udržať náskok celých deväť sekúnd.
Kovačičanka Milica Ž. Markovićová, autorka básnickej zbierky Poetska metafizika
Jej meno je v Srbsku už roky spojené s vedomostnými súťažami. V roku 2008 triumfovala v televíznej súťaži Slagalica a o rok neskôr zvíťazila aj v jej prestížnom superfinále. V roku 2017 obsadila v Slagalici druhé miesto. V roku 2020 zvíťazila v súťaži Potera spolu so svojím spoluhráčom. Najnovším a zároveň mimoriadnym úspechom je jej víťazstvo v Superpotere v septembri 2026.
Milica Markovićová vyštudovala právo v Novom Sade a postgraduálne študovala na Fakulte politických vied v Belehrade. Vo voľnom čase píše knihy, venuje sa kolážam, zaujíma sa o rozvoj ľudského potenciálu a duševné zdravie. V roku 2013 spod tlače vyšla jej prvá básnická zbierka Poetska metafizika (Poetická metafyzika, vydavateľstvo Smart štúdio, Belehrad, 2013).
„Zvedavosť, rozvinutá fantázia a túžba po poznaní ma usmernili k literatúre. Včas som sa naučila čítať, onedlho som sa zamilovala do slov, slovesnosti a slovanskosti a neskôr som i sama začala tvoriť," prezrádza Milica.
Na jej záujem o beletriu mal aspoň na začiatku vplyv aj otec Života, dlhoročný profesor srbského jazyka a literatúry na kovačickom Gymnáziu Mihajla Pupina.
„Pokiaľ ide o moje filozofické názory, radšej vytváram vlastnú filozofiu smerujúcu k prebudeniu ľudstva, zdravému rozumu, rozšíreniu ľudských obzorov s cieľom vytvorenia rovnováhy v každom človeku a porozumenia vo vzťahoch," konštatuje táto chodiaca encyklopédia.
Milica sa každý deň snaží využiť svoj čas naplno a usiluje sa, aby bol každý deň v niečom nezvyčajný. Hovorí, že žije naplno a v každom okamihu. Všetko krásne vraj „do jej života prišlo neplánovane, nečakane", ale „na všetko, čo príde o desať dní či desať rokov", je pripravená.
Váži si vzťahy s inými ľuďmi, najmä s kamarátkami a kamarátmi, pretože sa medzi nimi cíti milovaná a to dáva zmysel všetkému, čo robí.
Text a foto: Ján Špringeľ
Mariena Czoczeková-Eichardtová (1892-1972)
...
Vankúšik pod hlavou
budem mať zo žiaľov;
na rakve kvietky –
to budú spomienky.
A plachty z bôľu
skryjú družku svoju.
Boli sme, bôľ a ja,
boli sme druhovia,
spolu sme chodili
cez žitia údolia.
Nebo ma oplače
pokropí ma lejak,
na cintorín odprevadí
studený severák.
(úryvok z básne Môj pohreb)