V Belehrade sa od 23. do 31. októbra 2026 koná 69. medzinárodný knižný veľtrh, ktorý tento rok sprevádza motto „Slová budujú svet". Na tradičnom stretnutí vydavateľov, spisovateľov a čitateľov nechýba ani slovenská literatúra – pôvodná tvorba slovenských autorov z Vojvodiny. S najnovšou knižnou a časopiseckou produkciou národnostných menšín sa na veľtrhu pravidelne predstavuje Pokrajinský sekretariát vzdelávania, predpisov, správy a národnostných menšín – národnostných spoločenstiev. V rámci jeho prezentácie dostávajú priestor aj menšinové vydavateľstvá, ktoré svojou činnosťou prispievajú k zachovávaniu jazykovej a kultúrnej rozmanitosti Srbska. Včera svoju vydavateľskú činnosť predstavil Vladimír Valentík, zakladateľ a predstaviteľ Slovenského kultúrneho klubu, ktorý už desať rokov vydáva knihy a pripravuje Slovenský svetový kalendár. Ten patrí k dôležitým publikáciám mapujúcim život, tvorbu a aktivity Slovákov doma i vo svete.
Živana Živanović, pracovníčka sekretariátu pre menšiny, Víťazoslav Hronec, Vladimír Valentík, Radomir Andrić
Odovzdávanie autorských výtlačkov Víťazoslavovi Hroncovi
Chvíľa pre listovanie kníh a pohostenie
Dušica Đukić Bodlovićová s knihou Večný pútnik
Katarína Pucovská a Ivan Stratimirović
Valentík pri tejto príležitosti odovzdal autorské výtlačky básnikovi Víťazoslavovi Hroncovi. Išlo o jeho najnovšiu básnickú zbierku Na medzi – Fordulóponton, ktorá vyšla paralelne v slovenčine a v maďarskom preklade. Dvojjazyčné vydanie približuje Hroncovu poéziu aj čitateľom iného jazykového prostredia a zároveň potvrdzuje, že literatúra môže byť prirodzeným priestorom na stretávanie kultúr. Knihu do maďarčiny preložili niekoľkí autori. Jej vydavateľom je Slovenský kultúrny klub a spoluvydavateľom je Organizácia Slovákov v Bekešskej Čabe.
Predstavená bola aj najnovšia kniha Kataríny Pucovskej Kulpínsky kaštieľ v zrkadle dvoch storočí, venovaná historickému sídlu a jeho príbehu v širších historických súvislostiach. Medzi prezentovanými publikáciami nechýbal ani jubilejný desiaty ročník Slovenského svetového kalendára, ktorého hlavným a zodpovedným redaktorom je Vladimír Valentík.
Na prezentácii sa zúčastnil aj Radomir Andrić, významný srbský básnik, esejista a autor literatúry pre deti, dlhoročný predseda Združenia spisovateľov Srbska, ktorého tvorba je preložená aj do slovenčiny.
Slovenský svetový kalendár vychádza v tlačenej aj elektronickej podobe. Jeho všetky ročníky sú dostupné v online archíve na stránke Slovenského svetového kalendára TU: https://www.slovenskykalendar.com/o-kalendari/archiv-kalendarov/.
Katarína Pucovská a Vladimír Valentík navštívili aj stánok združenia Kultúra cyriliky (Kultura ćirilice), ktorého poslaním je zachovávať cyrilské písmo, tradíciu krásneho písma a kaligrafiu. Združenie už roky vedie Ivan Stratimirović, potomok šľachtického rodu Stratimirovićovcov, ktorý je spätý s dejinami Kulpína a ktorý je zahrnutý v knihe Kulpínsky kaštieľ v zrkadle dvoch storočí.
Pozornosť návštevníkov zo slovenského prostredia upútal aj stánok belehradského vydavateľstva Alma, kde predstavili monografiu Večiti putnik (Večný pútnik), venovanú životu a tvorbe Daniela Pixiadesa (1931 – 2024), básnika slovenského pôvodu, ktorý svojím životom a literárnym dielom spájal rodný kraj so svetom.
Autorkou monografie je Dušica Đukić Bodlovićová, predsedníčka Centra pre kultúru Vračar v Belehrade, ktoré je zároveň vydavateľom knihy. Publikácia vyšla v roku 2026 vo vydavateľstve Alma.
Vznik monografie súvisí s literárnou cenou "Danijel Piksijades", ktorú založilo Centrum pre kultúru Vračar na počesť tohto básnika. Ocenenie je určené tvorcom, ktorí významne prispievajú k zachovávaniu, rozvoju a propagácii literatúry a kultúry v diaspóre.
Daniel Pixiades sa narodil v Kysáči a väčšinu svojho života prežil v kanadskom Thunder Bay. Tvoril v slovenčine, srbčine a chorvátčine. Jeho životná cesta i literárny odkaz predstavujú príklad toho, ako môže tvorba prekračovať geografické hranice a spájať rôzne jazykové a kultúrne prostredia.
Dušica Đukić Bodlović vo svojom vyjadrení približuje, ako sa zrodila myšlienka napísať monografiu: „Centrum pre kultúru Vračar s hrdosťou pokračuje vo svojom poslaní spájať literárnych tvorcov, podporovať písané slovo a vytvárať trvalé kultúrne väzby, ktoré prekračujú geografické a jazykové hranice." Práve pri vzniku literárnej ceny sa v autorke zrodila túžba bližšie spoznať život a dielo človeka, ktorého meno ocenenie nesie. Čím hlbšie prenikala do jeho tvorivého sveta, tým silnejšie cítila potrebu zachovať o ňom písomné svedectvo.
„Tak postupne, prostredníctvom čítania, výskumu a zhromažďovania svedectiev, vznikala monografia Večný pútnik. Na jej stránkach som sa usilovala uchovať príbeh neobyčajnej životnej a literárnej cesty človeka, ktorý prekračoval hranice, menil prostredia a jazyky, no nikdy neprestal tvoriť," hovorí Dušica Đukić Bodlović.
Katarína Pucovská
Mariena Czoczeková-Eichardtová (1892-1972)
...
Vankúšik pod hlavou
budem mať zo žiaľov;
na rakve kvietky –
to budú spomienky.
A plachty z bôľu
skryjú družku svoju.
Boli sme, bôľ a ja,
boli sme druhovia,
spolu sme chodili
cez žitia údolia.
Nebo ma oplače
pokropí ma lejak,
na cintorín odprevadí
studený severák.
(úryvok z básne Môj pohreb)