Počet obyvateľov

Turovci v Kulpíne

V minulosti v Kulpíne žilo niekoľko staroosadlíckych nemeckých rodín, prevažne remeselníckych a obchodníckych. Najznámejšie boli rodiny Bauer, Fusch, Stutz, Tur ... Po druhej svetovej vojne po nich nezostala takmer žiadna stopa. Všetkým bol majetok odňatí a všetcii boli násilne vysťahovaní, alebo boli odvedení do koncentračných táborov, a to iba preto, že boli Nemci. Bački Jarak sa v roku 1944 pozmenil v zlopovestný koncentračný tábor pre Nemcov, do ktorého odviedli nemecké rodiny, ktoré tam čakali na svoj ďalší osud. Niektorí tam zomreli následkom podvýživy, iní následkom chladu, niektorí boli jednoducho popravení, iní sa dožili transportu do iného tábora... Do Jarku bola odvedená aj rodina Turova z Kulpína. Ich 16-ročná dcéra sa z tábora nikdy nevrátila...

 

Karol Tur s manželkou Máriou, rod. Vidovou (foto archív Márie Boldockej)

 

Karol Tur s manželkou Máriou, rod. Vidovou (foto archív Márie Boldockej)

 

Irenka a Emília Turove (foto archív Márie Boldockej)

 

Irenka a Emília Turove (foto archív Márie Boldockej)

 

Emília so starou mamou Turovou (foto archív Márie Boldockej)

 

Emília so starou mamou Turovou (foto archív Márie Boldockej)

 

Emília Boldocká, rod. Turová a jej manžel Ondrej Boldocký (foto archív Márie Boldockej)

 

Emília Boldocká, rod. Turová a jej manžel Ondrej Boldocký (foto archív Márie Boldockej)

 

V Kulpíne boli dvaja Turovci. Jedného volali malý Karol a druhého veľký Karol. Prvý Karol Tur bol obchodník a predajňu mal na Širokej ulici (dnešná Ulica maršala Tita). Do rodiny toho „veľkého" Karola pribudla slovenská nevesta. Mladý, švárny Karol Tur sa zahľadel do Márie Vidovej (1904 – 1986), s ktorou sa aj oženil a s ktorou mal dve dcéry Emíliu a Irenu. Na sklonku II. sv. vojny šestnásťročnú Irenu spolu s rodičmi násilne odviedli do tábora v Jarku, kde ju zastrelil vojak – partizán, údajne nešťastnou náhodou počas čistenia pušky. Podľa slov svedkov bola však zastrelená len preto, že sa nechcela poddať tomu vojakovi. Mama Mária mala v tábore biely obrus, na ktorý si uložila zastrelenú dcéru. Keď však telo mladej dievčiny odniesli niekam zahrabať, matka si krvavý obrus skryla, aby jej aspoň tá krv, aspoň niečo zostalo po milovanej dcére. Po jej prepustení z tábora doniesla si ho domov do Kulpína. Opatrovala ho celý život a po matkinej smrti ho chránila sestra Emília. Emília, alebo Milka, ako ju Kulpínčania volali, sa násilnému odvlečeniu do koncentračného tábora vyhla, údajne ukrývajúc sa u starých rodičov Vidovcov. Milka sa neskôr vydala za Slováka Ondreja Boldockého.

 

Katarína Pucovská

 

You have no rights to post comments

urad

Letmo

Mariena Czoczeková-Eichardtová (1892-1972)
...
Vankúšik pod hlavou
budem mať zo žiaľov;
na rakve kvietky –
to budú spomienky.
A plachty z bôľu
skryjú družku svoju.
Boli sme, bôľ a ja,
boli sme druhovia,
spolu sme chodili
cez žitia údolia.

Nebo ma oplače
pokropí ma lejak,
na cintorín odprevadí
studený severák.

(úryvok z básne Môj pohreb)

 

Posledné články