Veľkí ľudia malého gymnázia
V Slávnostnej sieni Gymnázia Jána Kollára so žiackym domovom v Báčskom Petrovci vo štvrtok 3. októbra prebiehala prezentácia knihy Kataríny Pucovskej Cez prizmu petrovského gymnázia. V programe večierka vystúpili Daniela Marková, riaditeľka gymnázia, a profesorky na gymnáziu Annamária Boldocká-Grbićová, Marta Pavčoková a Miluša Snidová Miškovićová, ako aj žiaci tejto našej najvýznamnejšej stredoškolskej vzdelávacej inštitúcie Zoran Mitić, Andrej Struhár, Stepan Trigub a Lenka Hodoličová, ktorú na harmonike sprevádzal Ondrej Maglovský. O autorke a knihe sa zmienil riaditeľ SVC Vladimír Valentík a o pohnútkach napísať knihu hovorila autorka Katarína Pucovská.
Foto Anna Francistyová, Hlas ľudu
Daniela Marková zdôraznila, že kniha bude vzácnym svedectvom o živote školy v prvých rokoch jej pôsobenia a Miluša Snidová Miškovićová hovorila o dizajne a obálke knihy, na ktorú vniesla symboly vzdelania a slovenskosti. Profesorka Marta Pavčoková čítala úryvky z knihy. Žiaci, ktorí v programe účinkovali, potvrdili, že sa aj v súčasnej dobe v Petrovci vzdelávajú uvedomelí a nadaní žiaci. Večierok moderoval maturant Zoran Mitić, ktorý na záver spolu s Andrejom Struhárom a Stepanom Trigubom krásne predviedli skladbu Sound of silence od Paula Simona. Prváčka Lenka Hodoličová pred týždňom sa zúčastnila na festivale v Rumunsku Cez Nadlak je..., odkiaľ si priniesla i ocenenie, aj na včerajšej knižnej prezentácii potvrdila vysokú kvalitu svojho prednesu.
Vladimír Valentík sa ohliadol tiež na predchádzajúce knihy Kataríny Pucovskej a urobil paralelu medzi jej knihou Veľkí ľudia malého Kulpína a Cez prizmu petrovského gymnázia, v ktorých sú človek a osudy ľudí stredobodom autorkinho záujmu. Podobne aj Annamária Boldocká-Grbićová poznamenala, že autorka zostavila aj túto knihu podľa vzoru na predošlú: Veľkí ľudia malého Kulpína. „Podobnou autorskou logistikou pristupovala aj pokiaľ ide o petrovské gymnázium. Zhrnúť tu veľkých ľudí z malej školy". Tiež uviedla, že je kniha svojim zameraním dokumentaristicko – jemne beletrizovaná próza, potroške lexikón a "... spĺňa svoj účel - posilňuje kredibilitu a popularizuje kompetencie školy".
Recenziu Annamárie Boldockej-Grbićovej v pokračovaní uvádzame v úplnom znení:
CEZ PRIZMU PETROVSKÉHO GYMNÁZIA
Gymnaziálna spätná väzba ( recenzia knihy Kataríny Pucovskej )
Slávnostná sieň gymnázia 3.10.2024
Popísať ako bolo – ako o život bojovať!
Staroveký čínsky cisár Š'-chuang-ti rozkázal vystavať takmer nekonečný čínsky múr, zároveň i spáliť všetky knihy, z ktorých by opozícia prípadne vychádzala a slávila niekdajších cisárov. Zavelil, dejiny začať ním. Je nezmysel tvrdiť, že rasa najoddanejšia vlastnej tradícii sa zrieka spomienok na svoju minulosť, mýtickú, alebo skutočnú. Cisár chcel zo seba vytvoriť mýtus o vlastnej nezameniteľnosti. Lebo, nepotrebujú ľudia pravdu a chcú žiť predstavami o sebe, predstavy, vraj, hýbu svetom. Mýtotvorné je dnes, v čase logaritmov, v čase čísel a bezmocnosti rozumu, votrené do našej časnosti - vydávať knihy z piesku. Potroške mýtotvorné je žiť menšinovým slovenským životom životasúco. Všetko z nášho písomníctva je cenné, aby sa raz stalo legendou. Katarína Pucovská je v tejto časnosti dekadentná svojou prirodzenosťou a predsavzatím chrániť knihy – byť z hlúčika ochrancov kníh. Budovateľka – stavia múr z kníh. Páli ju to, čo bolo z nás a v nás. Nezriekať sa toho. Preto to dáva do kníh, zachovať, čo sa dá, popísať a zachytiť, zachrániť všetko nezameniteľné - kým neodíde – lebo atlantidický je osud menšiny. Nájde sa ten, čo z nich bude ťažiť? Ona to robí poctivo - tak ako sa o život bojuje! Vydávajúc knihy stavia múr versus umelá inteligencia.
Táto priekopníčka virálnej publicistiky, majiteľka prvého portálu www.kulpín.net, webového spravodajstva, renomovaná redaktorka Novosadského rozhlasu, i na dôchodku neúnavne pripravuje reláciu Pohľady k výšinám a je dopisovateľka a popisovateľka prúdiaceho slovenského života na Dolnej zemi a v zámorí. Jeho svedomitá a naslovovzatá analytička. Vzorne, keď treba - kriticky a konštruktívne vzdorná. Neúnavná a všadeprítomná. Takto vytvára bohatý a cenný archív pulzovania komunity už vyše desaťročia. Publicisticky prispieva do domácej a zahraničnej tlače, monografií a zborníkov. Literárne je stále činná. Je autorkou a spoluautorkou desiatok kníh a ďalšiu desiatku básnických zbierok preložila zo slovenčiny do srbčiny a opačne. Tretí rok dôchodkyňa Katarína Pucovská podpisuje štvrtú knihu Cez prizmu petrovského gymnázia Gymnaziálna spätná väzba. Totižto, zostavila ju podľa vzoru na predošlú: Veľkí ľudia malého Kulpína. Podobnou autorskou logistikou pristupovala aj pokiaľ ide o petrovské gymnázium. Zhrnúť tu veľkých ľudí z malej školy. Dejiny ľudské sú aj dejinami nečestnosti, a kde tu – i čestnosti. Túto borgesovskú maximu určite potvrdí a roky opodstatňuje aj Gymnázium Jána Kollára so žiackym domovom, ktoré si už vo veľkom ukrajuje 105. výročie svojho pôsobenia. Čestné školské dejiny svedčia o vzdelávacích úspechoch, o významných osobnostiach, dobrodincoch, úspešných odchovancoch, väzbách, ktoré boli počas rokov nastolené. S pokorou a poklonou autorka si predsavzala od zabudnutia odtrhnúť zaslúžilých, ktorí túto školu robili veľkou, priamo v nej pôsobiac, či tých čo z nej vyšli a zošľachťovali následne svojou osobitosťou a vyššou múdrosťou svoje pôsobiská, mikro a makrokozmy. Kniha je zameraním dokumentaristicko- jemne beletrizovaná próza, potroške lexikón, a vyšla počas Slovenských národných slávností 2024 Slovenským vydavateľským centrom a Portálom www.kulpin.net za finančnej podpory Úradu pre Slovákov žijúcich v zahraničí.
Vďaka minuncióznemu výskumu zdrojov, orálnej histórii a spomienkam, zmapovala vyše sto osobností. Kniha zachytáva okolnosti zakladania gymnázia, obdobie od jeho založenia po podmienečne povedané 80.roky 20.storočia. Preskúmala osobnosti narodené do roku 1935. Je v nej niekoľko kapitol, odštartúva ich kapitola o prvých abiturientoch potom kapitola o prvých maturantoch, Šeprák-Šišková-Torday-Križan-Rusnák, o prvých riaditeľoch od Júliusa Kubániho až po Pavla Mučajiho. O prvých profesoroch – od Karola Peternella až po Samuela Dubovského. Štýlom – nie taksatívnym, trvajúc ale na biografii, pointovala zástojom, neobvyklosťou a životným údelom i podielom osobností. Osobitný punc dodáva knihe napríklad i kapitola venovaná misionárom, ako ich nazvala, lebo ich kultúrna a svetská vedecká, akademická púť bola misijná, svetového rangu - od Andreja Vrbackého až po Michala Šustera. Autorka knihu „okorenila" symbolmi večnej lásky, tej nášho gymnazistu, pivnického rodáka Jozefa Šustera, ktorý pritúlil jednu Margitu Figuli, nesmrteľný príbeh martýra Branislava Mokića a učiteľky Anny Benkovej. Popredné miesto v štruktúre vyhradila evanjelickým kňazom, zahľadeným do nášho vojvodinského neba od Štefana Kvasa po Andreja Berédiho, ekumenický podiel ktorých je nemerateľný. Autorka sa zaoberala i zhorknutými tragickými osudmi odbojárov Juraja Mučajiho, Jozefa Marčoka Dragutina, erbovými osobnosťami v sile svojej pôsobnosti - Čajakovci, Paľo Bohuš, Myjavcová, Majerovci. Literárnymi silákmi Ferko-Babinka-Labát. Snažila sa zachovať pamiatku na – dobrý duch človeka – metonymicky- Samuela Miklovica, Jána Kopčoka, školníkov Kaňovcov. Neprehliadla zdôrazniť medzníky, šľachiteľské gestá a skutky zaslužilých ideológov a aktivistov pri zakladaní a výstavbe gymnázia, význam Sládkoviča, prvé generácie Učiteľskej školy. Kollárovské lipy omamná vôňa ktorých omäkla dušu malej Kataríny Ponigerovej, susedy gymnázia, ktorému sa upísala, ale omäkla i duše profesorov.
O tom, čo prinesú ďalšie roky, budú písať v ďalších letopisoch, lexikónoch a zborníkoch. Nová doba, nové móresy! Čoraz výraznejšie svedčíme o trvalej reemigrácii Slovače, o vyškolených gymnazistoch, odíncoch z našich krážov, zo slovenskej dolnozemskej periférie za lepšími životnými podmienkami, ktorí ako jazdci apokalypsy novej stechnizovanej doby snáď vynájdu logaritmy ako prekaziť devalváciu človeka. Každoročne ubúda i budúcich potenciálnych školákov a propagácia školy je nevyhnutná. Aj v tomto táto kniha spĺňa svoj účel - posilňuje kredibilitu a popularizuje kompetencie školy.
Z uvedeného vyjadrujem rešpekt a kvitujem takéto predsavzatie Kataríny Pucovskej a Slovenského vydavateľského centra riadeného Vladimírom Valentíkom, ktorí bezpodmienečne prikladajú ďalšiu knihu do múra.
Krásne srbské porekadlo hovorí: Čini dobro i dobru se nadaj! Dok se ne pretvoriš u svetlost, kaže Tesla! Da li je to mit ili mim?
Annamária Boldocká-Grbićová
Mariena Czoczeková-Eichardtová (1892-1972)
...
Vankúšik pod hlavou
budem mať zo žiaľov;
na rakve kvietky –
to budú spomienky.
A plachty z bôľu
skryjú družku svoju.
Boli sme, bôľ a ja,
boli sme druhovia,
spolu sme chodili
cez žitia údolia.
Nebo ma oplače
pokropí ma lejak,
na cintorín odprevadí
studený severák.
(úryvok z básne Môj pohreb)