Pri príležitosti zápisu insitného umenia kovačických Slovákov do Reprezentatívneho zoznamu nehmotného kultúrneho dedičstva ľudstva UNESCO sa ešte koncom minulého roka na Úrade pre Slovákov žijúcich v zahraničí zrodila myšlienka usporiadať pri tejto príležitosti podujatie, ktoré kovačickú insitu predstaví širokej verejnosti. Sformovala sa myšlienka preniesť toto umenie na niektorú z historických budov v centre Bratislavy. Včera večer, 20. marca, sa rozžiaril dielami kovačických majstrov Prezidentský palác. Na priečelí Grassalkovichovho paláca, sídla prezidenta SR, sa uskutočnila veľkolepá svetelná projekcia diel kovačických umelcov – Martina Jonáša, Zuzany Chalupovej a Jana Kňazovica.
Realizácie myšlienky sa ujalo OZ Biela noc, ktoré už niekoľko rokov organizuje dobre známy rovnomenný festival moderného umenia. Tentokrát sa s finančnou podporou Úradu rozhodli zrealizovať projekciu obrazov, ktoré sa svojou povahou líšia od diel prezentovaných v rámci festivalu. Pre projekciu na Prezidentskom paláci boli vybrané obrazy staršej generácie členov Galérie insitného umenia v Kovačici, ktorí zároveň patria medzi prvých slávnych kovačických maliarov.
Na paláci sa objavili diela Martina Jonáša, ktorý by v minulom roku oslávil sto rokov. Martin Jonáš bol kronikárom roľníckeho života, úzko spätý s banátskou rovinou, na ktorej si Slováci napriek storočiam odlúčenia uchovávajú svoju reč a identitu.
Ďalšie predstavené diela patrili „mame Zuzane" – Zuzane Chalupovej, ktorá bola prvou ženou, ktorá sa zaradila medzi insitných maliarov v Kovačici a ktorá by svoju storočnicu oslávila vo februári tohto roku. Tretím z predstavených maliarov bol „maliar noci" Ján Kňazovic, ktorý by sa tiež onedlho dožil sto rokov.
Video z projekcie TU: https://www.facebook.com/reel/1206131567976133
Pod záštitou Úradu pre Slovákov žijúcich v zahraničí a Slovenského národného múzea sa toho istého dňa na Bratislavskom hrade uskutočnila odborná diskusia „Pozdrav Slovensku z Kovačice" o koreňoch kovačického naivného umenia a skúsenostiach v procese jeho zápisu do Zoznamu nehmotného kultúrneho dedičstva ľudstva UNESCO.
Veľvyslanec Srbskej republiky v Bratislave Aleksandar Nakić vo svojom príhovore k prítomným zdôraznil mimoriadne priateľské vzťahy medzi oboma krajinami a ich úspešnú spoluprácu v oblasti ochrany kultúrneho dedičstva.Pripomenul, že Srbsko s podporou Slovenska iniciovalo a umožnilo zápis Kovačičskeho insitneho umenia do zoznamu UNESCO, čím sa opäť potvrdila hodnota multikulturalizmu a bohatstvo diverzity v srbskej spoločnosti. Veľvyslanec A. Nakić vyjadril vďaku všetkým umelcom z Kovačice a slovenským priateľom za ich podporu a pomoc pri zachovávaní a propagácii tejto jedinečnej umeleckej tradície, pričom zdôraznil, že Srbsko a Slovensko budú naďalej upevňovať kultúrnu spoluprácu a pestovať priateľské vzťahy.
Súčasťou sprievodného programu bolo okrem diskusie aj premietanie filmu Sny Martina Jonáša, ako aj výstava obrazov tohto velikána.
Zdroj:
https://www.uszz.sk/umenie-z-kovacice-ziarilo-v-centre-bratislavy/#
http://www.bratislava.mfa.gov.rs/newstext.php?subaction=showfull&id=1742564934&ucat=19&template=Frontpage3&#disqus_thread
Mariena Czoczeková-Eichardtová (1892-1972)
...
Vankúšik pod hlavou
budem mať zo žiaľov;
na rakve kvietky –
to budú spomienky.
A plachty z bôľu
skryjú družku svoju.
Boli sme, bôľ a ja,
boli sme druhovia,
spolu sme chodili
cez žitia údolia.
Nebo ma oplače
pokropí ma lejak,
na cintorín odprevadí
studený severák.
(úryvok z básne Môj pohreb)