Počet obyvateľov

Po 56 rokoch opäť v školských laviciach

V sobotu 3. októbra 2026 sa po 56 rokoch opäť stretli v budove gymnázia v Báčskom Petrovci. Vrátili sa do školy, v ktorej sa učili aj škole života. Na stretnutie prišlo 15 bývalých spolužiakov. Je to síce len časť celej generácie, no práve takéto stretnutia ukazujú, že aj po desaťročiach dokáže spoločná mladosť ľudí opäť spojiť. Tu dospievali, prežívali prvé lásky, radosti i sklamania a robili prvé kroky na ceste k svojej budúcnosti. Po rokoch si v sobotu opäť pripomenuli chvíle, ktoré sa možno vtedy dávno zdali úplne obyčajné, no dnes už majú príchuť vzácnych spomienok. Na školské roky sa pozerali s úsmevom, nostalgiou, ale aj s vedomím, ako rýchlo čas prešiel.

 

Po 56 rokoch opäť v školských laviciach

 

Po 56 rokoch opäť v školských laviciach

 

Po 56 rokoch opäť v školských laviciach

 

Podľa zoznamu uvedeného v publikácii Pamätnica II – 60 rokov gymnázia v Petrovci opustilo školské lavice v školskom roku 1969/70 spolu 39 maturantov. Na dvoch zachovaných triednych tablách je však o dvoch viac – v triede B vidíme 22 maturantov a v triede A 19, spolu teda 41 mladých ľudí.

Väčšina z nich sa narodila v roku 1951, no medzi maturantmi boli aj ročníky 1950 a 1952. Približne polovica pochádzala z Báčskeho Petrovca, druhá časť mala svoje rodiská v okolitých i vzdialenejších slovenských obciach Vojvodiny. Boli medzi nimi rodáci z Kulpína, Hložian, Selenče, Kysáča, Kovačice, Pivnice či Erdevíku, ale aj zo Sriemskej Mitrovice a dokonca zo Záhrebu.

Bola to teda pestrá spoločnosť mladých ľudí, ktorých na štyri roky spojilo petrovské gymnázium. Väčšina z nich v tomto roku oslavuje alebo oslavovala svoje 75. narodeniny.

Po maturite sa ich cesty rozišli. Niektorí pokračovali v štúdiu na vysokých školách, iní nastúpili do zamestnania. Postupne si budovali svoje profesijné i rodinné životy a mnohí sa vo svojich odboroch vypracovali medzi uznávaných odborníkov.

Z tejto generácie vzišli i vysokoškolskí pedagógovia i pedagógovia, ktorí sa neskôr vrátili učiť na gymnázium, ktoré sami absolvovali. Boli medzi nimi ekonómovia, podnikatelia, umelci, režisér, hudobníčka či herec. Medzi bývalými spolužiakmi boli aj ľudia, ktorí neskôr zastávali významné verejné funkcie – vedúca Katedry slovakistiky na Filozofickej fakulte, predseda Báčskopetrovskej obce či súčasný predseda Matice slovenskej v Srbsku, riaditelia podnikov a predsedovia združení.

Po 56 rokoch sa opäť stretli ľudia, ktorí kedysi preskakovali po dva schody náhliac na hodinu. Niektorí by teraz po tých schodoch ani nevládali a niekoľkí sa žiaľ stretnutia už ani zúčastniť nemohli.

...
keď si tak po našsky rezko a do skoku
spolu s vami pieseň zaspievam.

Bežím poľom bosá, z rána keď je rosa...

Napísala a dávnejšie aj zaspievala Kvetoslava Benková, jedna z tých, čo sa už stretnutia zúčastniť nemohla.

A tí čo chceli a mohli sa tým pomyselným návratom do mladosti iste posilnili. Keď sa po takom dlhom čase vrátili na miesto svojej mladosti, vrátili sa vlastne na chvíľu aj sami k sebe – k tomu mladému, silnému človeku, plnému snov a ideálov.

 

Katarína Pucovská

 

You have no rights to post comments

logo-USZZ-2016-S-fin-podporou-rgb-150dpi

Letmo

Mariena Czoczeková-Eichardtová (1892-1972)
...
Vankúšik pod hlavou
budem mať zo žiaľov;
na rakve kvietky –
to budú spomienky.
A plachty z bôľu
skryjú družku svoju.
Boli sme, bôľ a ja,
boli sme druhovia,
spolu sme chodili
cez žitia údolia.

Nebo ma oplače
pokropí ma lejak,
na cintorín odprevadí
studený severák.

(úryvok z básne Môj pohreb)

 

Posledné články