Futbalisti FK Kulpín dnes odohrali revuálny zápas, po ktorom nasledovalo slávnostné odovzdanie Pohára majstrov. Za 2 roky FK Kulpín postúpil najprv zo 6. do 5. ligy a teraz najnovšie z 5. do 4. ligy. Pocit veľkej radosti sa striedal so smútkom. Tento výnimočný deň bol totiž aj dojímavou rozlúčkou s doterajším vedením klubu, ktoré spolu s predsedom klubu, Nenadom Zamfirovićom, podalo demisiu. Deti a rodičia sa s predsedom lúčili tortou, darčekmi, slovami vďaky, oslavnými veršíkmi... Veď mu tak často, či už na tréningoch, zájazdoch, alebo klubových exkurziách, zverovali do opatery svojich synov. V nejednom oku sa dnes na kulpínskych futbalových terénoch zaleskli slzy.
Zamfirović, ktorý bol počas svojho funkčného obdobia zároveň hráčom a trénerom seniorského tímu a pionierskej školy, ktorý bol aj manažérom a technickým pracovníkom – slovom žil s klubom – nám poskytol exkluzívny rozhovor. „V jeseň sme získali pohár, čo sa stalo prvýkrát v dejinách klubu. Utvorili sme kvalitný tím, s cieľom postúpiť do vojvodinskej ligy. Napriek náročnosti, čo sa týka energie a financií, sa nám podarilo získať prvé miesto a titul šampióna," povedal Zamfirović. Tento úspech je historický, pretože sa klub dostal do vojvodinskej ligy už tretíkrát vo svojej histórii.
Petar Mrdjan, spolu s kapitánom Igorom Velentíkom, výrazne prispeli k úspechom seniorského tímu. Mrdjan sa stal oficiálne najlepším strelcom gólov v histórii FK Kulpín, čo potvrdzuje jeho významný prínos pre klub.
Zamfirović ďalej hovoril o svojej misii v klube: „Keď som pred 3 a pol rokmi prichádzal do klubu, mojím cieľom bolo spopularizovať futbal v našej dedine a posilniť prácu s deťmi. Zapojiť viac detí a vytvoriť kvalitný seniorský tím, to boli naše priority. Postupne sme upravili klubové miestnosti, renovovali spoločenskú miestnosť a prezliekárne. Vynaložili sme nemalé prostriedky, často aj z vlastných vreciek."
Úspechy s mládežou neostali nepovšimnuté. „Keď som prišiel, nebolo v klube žiadne dieťa. Podarilo sa nám zapojiť viac ako 40 pionierov vo veku 10 až 11 rokov, ktorí sa neskôr vracali z turnajov s pohármi. Kvalitná práca s deťmi bola základom nášho úspechu," dodal predseda.
Napriek všetkým úspechom sa Zamfirović a vedenie klubu rozhodli odstúpiť kvôli nedostatku podpory zo strany lokálnej samosprávy a miestnych podnikateľov. „Očakávali sme väčšiu podporu, ale bohužiaľ sa nám jej nedostalo. Napriek dosiahnutým výsledkom naša práca a obetavosť boli často podceňované," vyjadril svoje sklamanie Zamfirović.
Predseda však stále verí v budúcnosť klubu. „Podal som demisiu, ale som ochotný pokračovať, ak sa nájde niekto so správnym plánom a finančnou podporou. Práca s deťmi je pre toto prostredie kľúčová. Potrebujeme zdravšiu spoločnosť, kde budú deti správne vedené, bez ohľadu na to, či sa stanú vrcholovými športovcami," uzavrel Zamfirović.
Katarína Pucovská
Mariena Czoczeková-Eichardtová (1892-1972)
...
Vankúšik pod hlavou
budem mať zo žiaľov;
na rakve kvietky –
to budú spomienky.
A plachty z bôľu
skryjú družku svoju.
Boli sme, bôľ a ja,
boli sme druhovia,
spolu sme chodili
cez žitia údolia.
Nebo ma oplače
pokropí ma lejak,
na cintorín odprevadí
studený severák.
(úryvok z básne Môj pohreb)