Festival NSLP

Busta Janka Bulíka v Martine

V dňoch 11. a 12. septembra 2025 sa v Martine uskutoční Medzinárodná vedecká konferencia – II. vlna národného obrodenia, ktorú spoločne organizujú Matica slovenská a Ministerstvo zahraničných vecí a európskych záležitostí Slovenskej republiky. Podujatie sa koná pri príležitosti 230. výročia narodenia Pavla Jozefa Šafárika – významného etnografa, historika, básnika a zakladateľa vedeckej slavistiky. Program sa začne vo štvrtok privítaním zahraničných účastníkov z Česka, Srbska, Slovinska, Bulharska, Nemecka, Maďarska a ďalších krajín. Piatková časť bude venovaná slovenským dejateľom druhej vlny národného obrodenia, medzi ktorými zaznejú prednášky o Šafárikovi, Jánovi Kollárovi, Samuelovi Tomášikovi a ich súputníkoch.

 

Busta Janka Bulíka v Martine

 

Symbolickým vyvrcholením konferencie bude odhalenie busty Dr. Jána Bulíka, popredného predstaviteľa vojvodinských Slovákov, predsedu Matice slovenskej v Juhoslávii a bojovníka proti fašizmu. Tento akt sa uskutoční v rámci Roku zahraničných Slovákov a pripomenie odvahu a obetu tých, ktorí sa zaslúžili o zachovanie slovenskej identity mimo vlasti.

Tradícia búst v Matici slovenskej v Martine datuje od roku 2012 a dodnes je v záhradnom areáli inštalovaných 20 bronzových búst významných národných a matičných dejateľov. Sú umiestňované symetricky – na východnej strane busty matičných činiteľov a na západnej strane osobností slovenského národného hnutia. Prvou bola busta Antona Bernoláka, nasledovali Štefan Moyses, Karol Kuzmány, Ján Francisci (2013), Andrej Hlinka (2014), Ľudovít Štúr a Jozef Cíger Hronský (2015), Svetozár Hurban Vajanský a Štefan Furdek (2016), Jozef Miloslav Hurban a Andrej Ľudovít Radlinský (2017) či Matúš Dula (2018). Novopribudnutá busta Jána Bulíka tak symbolicky nadviaže na túto tradíciu.

Pavel Jozef Šafárik sa narodil 13. mája 1795 v obci Kobeliarovo. Ako 24-ročný na pozvanie srbského metropolitu Stefana Stratimirovića, rodáka z Kulpína, prišiel do Nového Sadu, kde sa stal prvým riaditeľom pravoslávneho gymnázia. V tomto meste pôsobil v rokoch 1819 – 1833, tu si založil rodinu so svojou manželkou Júliou Ambrózyovou z Veľkej Kikindy a tu naplno rozvíjal svoju vedeckú činnosť. Jeho pobyt na Dolnej zemi sa výrazne zapísal do jeho životného príbehu a formoval aj jeho neskoršiu prácu v slovanskej filológii a histórii. Po čase bol však konfrontovaný so svojím slovenským pôvodom, evanjelickou vierou a vedeckou činnosťou – všetky tieto okolnosti vyústili do jeho núteného odchodu z Nového Sadu.

Dr. Ján Bulík (1897 Kovačica – 1942 Mauthausen) patrí medzi výrazné, no dlho nedocenené postavy slovenských dejín. Bol športovec, právnik, politik, predseda Matice slovenskej v Juhoslávii (1932 – 1935) a aktívny účastník protifašistického odboja. Jeho život skončil tragicky v koncentračnom tábore Mauthausen, no jeho odkaz žije ďalej. Po vojne mu boli udelené viaceré československé, juhoslovanské a slovenské štátne vyznamenania. Jeho meno nesú ulice v Kovačici, Novom Sade a bratislavskej Petržalke. V roku 2021 jeho portrét umelecky stvárnil akademický maliar Pavel Čáni pre galériu ÚKVS.

 

Katarína Pucovská

 

You have no rights to post comments

urad

Letmo

Mariena Czoczeková-Eichardtová (1892-1972)
...
Vankúšik pod hlavou
budem mať zo žiaľov;
na rakve kvietky –
to budú spomienky.
A plachty z bôľu
skryjú družku svoju.
Boli sme, bôľ a ja,
boli sme druhovia,
spolu sme chodili
cez žitia údolia.

Nebo ma oplače
pokropí ma lejak,
na cintorín odprevadí
studený severák.

(úryvok z básne Môj pohreb)

 

Posledné články