Festival NSLP

Slávnosti, ale aké?!

Správa o tom, že Obec Báčsky Petrovec zaplatí takmer 9,6 milióna dinárov za vystúpenie srbského folkového speváka Acu Pejovića na tohtoročných Slovenských národných slávnostiach, opäť otvorila otázku, ktorá sa vracia prakticky každý rok: Čo vlastne majú byť Slovenské národné slávnosti?

 

Z našej tlače z roku 1952, upravené AI

 

Z našej tlače z roku 1952, upravené AI

 

Po tom ako portál Storyteller včera zverejnil správu o tom, že Obecná správa Báčsky Petrovec uzavrela zmluvu na angažovanie estrádneho umelca Acu Pejovića, v celkovej hodnote 9.598.000 dinárov, si mnohí opätovne kladieme túto otázku.

Nie je to otázka namierená proti Acovi Pejovićovi. Ani proti srbskej hudbe. Srbská hudba má svoje miesto, svojich poslucháčov a svojich interpretov. S ňou sme odrastali a mnohé srbské hity si radi nôtime. Problém je inde. Ide o podujatie, ktoré vzniklo preto, aby vojvodinskí Slováci prezentovali svoju kultúru, jazyk, tradície a identitu. Ak sa na podujatí s prívlastkom „slovenské" stáva hlavnou hviezdou interpret, ktorý s touto kultúrou nemá žiadnu spojitosť, potom je prirodzené pýtať sa, či sa pôvodný zmysel slávností postupne nevytráca.

"Národ, ktorý si prestane vážiť svoju kultúru a jazyk, pomaly prestane byť uznávaný ako komunita." Napísala to pod zverejnenou správu istá hrdá Slovenka.

Prvé Slovenské národné slávnosti sa konali v roku 1919. Po viac ako sto rokoch ich existencie by sme mali vedieť, prečo ich organizujeme. Nie preto, aby sme súperili s komerčnými hudobnými festivalmi. Nie preto, aby sme za verejné peniaze kupovali popularitu estrádnych hviezd. Ale preto, aby sme ukázali bohatstvo kultúry komunity, ktorá si napriek početným historickým výzvam zachovala svoju identitu ďaleko od materskej krajiny.

Prekvapuje aj výška sumy, ktorá má byť za koncert vyplatená. Takmer 82.000 € je pre obec, ktorá zápasí s mnohými infraštruktúrnymi problémami, obrovská čiastka. Obyvatelia denne narážajú na problémy s cestami, kanalizáciou, vodovodnou sieťou či verejnými službami. Preto sa nemožno čudovať otázkam, či sú priority nastavené správne.

Ešte závažnejšia je však kultúrna rovina celej veci. Slovenské národné slávnosti nie sú obyčajnou obecnou zábavou. Sú národným sviatkom vojvodinských Slovákov. Sú miestom, kde sa má slovenský jazyk ozývať z javiska, kde sa majú prezentovať slovenskí umelci, folkloristi, spisovatelia, hudobníci a mladé talenty. Sú miestom, kde sa má posilňovať vedomie spolupatričnosti a hrdosti na vlastné korene.

Nikto však nespochybňuje potrebu otvorenosti voči iným kultúram. Práve naopak. Vojvodina bola vždy priestorom spolužitia a vzájomného rešpektu. Multikultúrnosť však neznamená zanedbávanie vlastnej identity. Znamená, že si vážime kultúru toho druhého, ale zároveň si chránime a rozvíjame vlastnú.

Mnohí občania sa oprávnene pýtajú: Ak na Slovenských národných slávnostiach nedostávajú hlavný priestor slovenskí interpreti, tak kde by ho mali dostať? Ak nie na najvýznamnejšom podujatí vojvodinských Slovákov, tak na ktorom?

Na facebooku sa rozvinula živá polemika v súvislosti so Slovenskými národnými slávnosťami a bolo aj konštatácií, že táto manifestácia stráca význam pri takýchto koncertoch.

Správa o podpísaní zmluvy pobúrila aj Ľubora Stupavského, ktorý dnes napísal Otvorený list Acovi Pejovićovi. V ňom sa ho pýta, či vie čo sú to Slovenské národné slávnosti a v pokračovaní listu mu to aj ozrejmuje. Obracia sa teda priamo na interpreta, keďže organizátori slávností v minulých rokoch nevenovali pozornosť podobným pripomienkam.

Možno predsa nastal čas prestať túto diskusiu odsúvať bokom. Lebo ide o nás, ide o otázku, aké Slovenské národné slávnosti chceme mať o desať či dvadsať rokov. Či budú aj naďalej symbolom zachovávania slovenskej identity vo Vojvodine, alebo sa postupne premenia na ďalšie z množstva komerčných letných podujatí, na ktorých bude slovenský prvok už len dekoráciou.

Slávnosti vznikli preto, aby spájali Slovákov okolo ich kultúry. Práve preto by mala slovenská kultúra zostať ich hlavným programom, a nie iba sprievodným obsahom medzi vystúpeniami draho zaplatených hviezd.

 

Katarína Pucovská

 

You have no rights to post comments

logo-USZZ-2016-S-fin-podporou-rgb-150dpi

Letmo

Mariena Czoczeková-Eichardtová (1892-1972)
...
Vankúšik pod hlavou
budem mať zo žiaľov;
na rakve kvietky –
to budú spomienky.
A plachty z bôľu
skryjú družku svoju.
Boli sme, bôľ a ja,
boli sme druhovia,
spolu sme chodili
cez žitia údolia.

Nebo ma oplače
pokropí ma lejak,
na cintorín odprevadí
studený severák.

(úryvok z básne Môj pohreb)

 

Posledné články