Festival NSLP

Gustáv Maršall Petrovský: 110. výročie úmrtia

Dňa 15. júna 1916 zomrel v Chicagu slovenský spisovateľ, novinár a národný buditeľ Gustáv Maršall Petrovský, jedna z najvýraznejších osobností slovenskej kultúry na prelome 19. a 20. storočia. Hoci väčšinu svojho života prežil za oceánom, nikdy nezabudol na svoje korene v Báčskom Petrovci, ktorého meno si z úcty k rodnému mestu pridal aj k svojmu priezvisku. Narodil sa 23. marca 1862 v Petrovci a po ukončení základnej školy študoval na gymnáziách v Novom Sade a Sarvaši. Neskôr sa venoval štúdiu práva v Prešove, odkiaľ bol pre svoju búrlivú povahu a nekompromisnú obranu slovenských národných práv vylúčený. V štúdiách pokračoval vo Viedni, kde sa stal aktívnym členom a funkcionárom slovenského akademického spolku Tatran.

 

Gustáv Maršall Petrovský: 110. výročie úmrtia

 

Jasna Opavská: Gustáv Maršall Petrovský

 

Jasna Opavská: Gustáv Maršall Petrovský

 

15. júna 1946 Národná obroda

 

15. júna 1946 Národná obroda

 

Akademický spolok Tatran bol významný slovenský študentský spolok pôsobiaci vo Viedni. Založený bol 25. februára 1869 s cieľom národne vzdelávať a scitlivovať slovenskú inteligenciu študujúcu v rakúskej metropole.

Aktivity v tomto spolku a rovnako tak jeho silné národné cítenie mu priniesli aj konflikty s uhorskými úradmi. Za svoju politickú činnosť bol odsúdený na šesť mesiacov väzenia pre údajné poburovanie proti maďarskej národnosti. Aby sa trestu vyhol, odišiel do Spojených štátov amerických, kde sa zaradil medzi najvýznamnejších predstaviteľov slovenského vysťahovaleckého života.

V Amerike pôsobil ako novinár, vydavateľ, spisovateľ a osvetový pracovník. Žil a pracoval v slovenských komunitách v New Yorku, Pittsburghu, Clevelande a napokon v Chicagu. Vydával slovenské noviny, almanachy a knihy, zostavil nemeckú učebnicu slovenčiny i anglickú konverzačnú príručku pre slovenských prisťahovalcov. Jeho cieľom bolo pomáhať krajanom zorientovať sa v novom prostredí a zároveň si zachovať národnú identitu.

Literárne sa začal presadzovať už pred odchodom do Ameriky. Jeho prvá práca Ako sa v Petrovci divadlo hrávalo vyšla v roku 1884 v Národných novinách. K vrcholom jeho tvorby patria novely Z parku, Baronica, Kaplán či Pod hrubou kôrou, ktoré boli vydané v zbierke Novely (1887). V jeho raných dielach prevládajú realistické prvky, no nechýbajú ani romantické motívy.

Najväčšiu popularitu mu priniesol dobrodružný historický román Jánošík, kapitán horských chlapcov (1894), ktorý sa stal jedným z najčítanejších slovenských diel svojej doby. Mimoriadnu hodnotu má aj zbierka poviedok Zpod závejov amerických (1906), v ktorej zachytil život slovenských prisťahovalcov v Spojených štátoch. Prostredníctvom príbehov odhaľoval ich každodenné zápasy, nádeje, sklamania i nebezpečenstvo postupnej asimilácie.

Sám autor v úvode knihy napísal: „Knižočku svoju preto pomenoval som Zpod závejov amerických, lebo rozprávočky v nej obsažené, vytiahol som skutočne zpod závejov..." Týmito slovami poukazoval na osudy tisícov Slovákov, ktorí sa snažili nájsť lepší život v novej vlasti, no zároveň zápasili o zachovanie svojho jazyka a kultúry.

 

Hrobka v Chicagu

 

Hrobka v Chicagu

 

Napriek literárnemu uznaniu a rešpektu medzi krajanmi žil Gustáv Maršall Petrovský v skromných pomeroch. Keď 15. júna 1916 v Chicagu zomrel, pochovali ho do hrobu určeného pre chudobných. Jeho priatelia však následne usporiadali zbierku, vďaka ktorej mu zabezpečili dôstojný pohreb a postavili pomník na Českom národnom cintoríne v Chicagu.

Na jeho dielo sa nezabudlo ani po sto rokoch. Pri príležitosti 150. výročia narodenia v roku 2012 vyšlo nové vydanie románu Jánošík, kapitán horských chlapcov, jeho búrlivý život a desná smrť, ktoré spoločne vydali Vydavateľstvo Ivana Krasku v Nadlaku a Slovenské vydavateľské centrum v Báčskom Petrovci. V tom istom roku vyšiel aj anglický preklad knihy Zpod závejov amerických pod názvom From Under the American Snowdrifts, ktorý vydal Kanadský slovenský inštitút v Toronte vedený predsedom Ondrejom Miháľom.

Osobnosť Gustáva Maršalla Petrovského dodnes pripomína nielen jeho literárne dedičstvo, ale aj portrét, ktorý pre galériu Ústavu pre kultúru vojvodinských Slovákov v roku 2022 vytvorila akademická maliarka a portrétistka Jasna Opavská.

Jeho životný príbeh zostáva svedectvom odhodlania človeka, ktorý aj ďaleko od rodnej zeme neprestával pracovať pre svoj národ a jeho kultúru.

Aj po 110 rokoch od jeho smrti patrí Gustáv Maršall Petrovský medzi najvýznamnejších dolnozemských slovenských spisovateľov a zároveň medzi prvých autorov, ktorí literárne zachytili osudy slovenského vysťahovalectva v Amerike. Jeho dielo tak zostáva trvalou súčasťou slovenského kultúrneho dedičstva na oboch stranách Atlantiku.

Jeho diela si možno prečítať TU: https://zlatyfond.sme.sk/autor/101/Gustav-Marsall-Petrovsky

 

Katarína Pucovská

 

 

You have no rights to post comments

logo-USZZ-2016-S-fin-podporou-rgb-150dpi

Letmo

Mariena Czoczeková-Eichardtová (1892-1972)
...
Vankúšik pod hlavou
budem mať zo žiaľov;
na rakve kvietky –
to budú spomienky.
A plachty z bôľu
skryjú družku svoju.
Boli sme, bôľ a ja,
boli sme druhovia,
spolu sme chodili
cez žitia údolia.

Nebo ma oplače
pokropí ma lejak,
na cintorín odprevadí
studený severák.

(úryvok z básne Môj pohreb)

 

Posledné články