V sobotu 5. októbra 2024 sa v Báčskom Petrovci uskutočnilo už štrnáste stretnutie slovenských speváckych zborov z Vojvodiny, ktoré privítalo aj vzácnych hostí zo Slovenska a Srbska. Podujatie sa konalo pod taktovkou Komorného zboru Musica viva, na čele s dirigentkou Marienou Stankovićovou Krivákovou. Na tomto stretnutí vystúpili tri slovenské zbory z Vojvodiny: združené zbory Zvony zo Selenče a Nádeje z Pivnice, ako aj Musica viva z Báčskeho Petrovca. Pozvanie prijali aj dva hosťujúce zbory – jeden zo Zvolena na Slovensku pod vedením Leonóry Súdiovej a druhý Musica Tiziana zo Senty v Srbsku.
Organizátor stretnutia Musica viva (foto: archív Musica viva)
Združené zbory Zvony zo Selenče a Nádeje z Pivnice (foto: KZ Zvony)
Zvolenský spevácky zbor po vystúpení v petrovskom kostole (foto: KZ Zvony)
Zvolenský spevácky zbor, ktorý vedie Leonóra Súdiová, vystúpil už v predvečer hlavného podujatia, v piatok 4. októbra, v petrovskom evanjelickom kostole. V sobotu, v rámci ich programu, sa predstavil aj ansámbel SolCanto, ktorý sa špecializuje na populárnu, no technicky náročnú hudbu. Ich vystúpenie, v ktorom zazneli slovenské a české swingové piesne, si vyslúžilo obrovský potlesk a uznanie. Zvolenský spevácky zbor v nedeľu vystúpil ešte aj na službách Božích v evanjelickom kostole v Selenči.
Hlavný program sa uskutočnil v slávnostnej sieni v Báčskom Petrovci, kde sa slovenské zbory a ich hostia spojili v duchu hudobnej a kultúrnej jednoty. Každý zbor predviedol svoje najlepšie čísla, pričom ich výkon bol výsledkom dlhodobého nasadenia a lásky k spevu. „Všetky zbory dali maximum," zhodnotila Mariena Stankovićová Kriváková. Stretnutie sa stalo opäť miestom, kde sa prepájajú kultúry, spevácke tradície a priateľstvá, čím sa upevňuje slovenské dedičstvo.
Podujatie finančne podporili Úrad pre Slovákov žijúcich v zahraničí, Ústav pre kultúru vojvodinských Slovákov, MOMS Báčsky Petrovec a Obec Báčsky Petrovec.
Katarína Pucovská
Mariena Czoczeková-Eichardtová (1892-1972)
...
Vankúšik pod hlavou
budem mať zo žiaľov;
na rakve kvietky –
to budú spomienky.
A plachty z bôľu
skryjú družku svoju.
Boli sme, bôľ a ja,
boli sme druhovia,
spolu sme chodili
cez žitia údolia.
Nebo ma oplače
pokropí ma lejak,
na cintorín odprevadí
studený severák.
(úryvok z básne Môj pohreb)