Každé nové dielo, ktoré predstavuje prínos do našej literatúry, treba osobitne uvítať. A táto kniha pod názvom CEZ PRIZMU PETROVSKÉHO GYMNÁZIA autorky Kataríny Pucovskej, nesporne, je takým dielom.
Kniha má význam z viac dôvodov:
po prvé, kniha obsahuje skvelú personalizáciu vymedzenej minulosti tohto nášho vysokého chrámu slovenského školstva. Autorka v deduktívnej rovine vyvádza význam petrovského gymnázia, ako to napovedá názov tejto knihy, z jeho priraďovania k jeho popredným odchovancom a učiteľom, ktorí sa svojimi názormi, prácou, skutkami, dielami v rôznych oblastiach pôsobenia, doma a vo svete, priamo alebo nepriamo pričinili o jeho dobrú povesť a význam. Teda, túto väzbu petrovského gymnázia s jeho záslužnými, významnými osobnosťami vníma v spätnej podobe: prostredníctvom výstižného, niekedy aj citovo zafarbeného opisu ich života a práce, ukazuje nielen na ich výnimočnosť, úctyhodnosť, ale i na význam petrovského gymnázia ako kolísky pokrokových, spravodlivých, humánnych ideí, prúdení, trendov a miestom vzniku, profilovania vynikajúcich, afirmovaných spoločenských, odborných, vedeckých a iných pracovníkov, tiež nezlomných bojovníkov za slobodu, spravodlivosť, pravdu, humánnosť;
po druhé, uvedeným metodologickým prístupom dokumentuje aj kultúrnu vyspelosť našej národnosti, nepriamo naznačujúc aj misiu, víziu petrovského gymnázia v ďalšom rozvoji;
po tretie, kniha je vzácnym prameňom pre ďalší výskum dejín tohto nášho ústavu a jeho prínosu k rozvoju našej kultúry vôbec.
Bez poznania histórie nie je možné ani poznanie súčasnosti. Týmto princípom riadila sa autorka tejto knihy, v ktorej, ako to dokladovala, silne rezonuje ďalšia zásada, podľa ktorej sa správali odchovanci tohto gymnázia nielen počas štúdia na ňom, ale i v neskoršej činnosti, ktorá znie: cupida scientiae juventus t.j. mladí túžiaci po vedomostiach.
Autorka tejto knihy má organizačné schopnosti, zmysel pre systematickosť v tvorbe textov. Píše krátkym, výstižným, presným, jasným štýlom a úplným, pravdivým, objektívnym, nezaujatým spôsobom zachytáva pozorovanú problematiku, spoločenské javy. Dokázala sa autorsky ale i redaktorsky zapojiť nielen do novinárstva, ale prejavila svoju tvorbu aj v krásnej literatúre, na odbornom a vedeckom poli.
Teda, do budúcnosti prajem jej veľa ďalších pracovných a tvorivých úspechov a túto knihu srdečne odporúčam našej verejnosti.
prof.Dr. Miroslav VITÉZ
Mariena Czoczeková-Eichardtová (1892-1972)
...
Vankúšik pod hlavou
budem mať zo žiaľov;
na rakve kvietky –
to budú spomienky.
A plachty z bôľu
skryjú družku svoju.
Boli sme, bôľ a ja,
boli sme druhovia,
spolu sme chodili
cez žitia údolia.
Nebo ma oplače
pokropí ma lejak,
na cintorín odprevadí
studený severák.
(úryvok z básne Môj pohreb)