Je to názov masterskej práce, ktorú pred niekoľkými rokmi obhájil Darko Bábeľa, študent slovakistiky, teraz učiteľ v základnej škole v Binguli. Dejiny malej sriemskej obce Binguľa ukazujú, akú významnú úlohu zohrávala škola v živote miestnej slovenskej komunity. Slovenská škola v Binguli začala svoju činnosť 1. septembra 1863 pri evanjelickej cirkvi augsburského vyznania. Práve prepojenie školy a cirkvi bolo v minulosti kľúčové – obe inštitúcie spoločne prispievali k zachovaniu slovenského jazyka, kultúry a tradícií v multietnickom prostredí. Učitelia pritom často zastávali aj funkciu kantorov, čím sa ich pôsobenie rozširovalo aj na cirkevný život.

Školský príbor používaný v binguľskej škole koncom 19. Storočia

Učiteľ Karol Dragutín Lichner so svojimi žiakmi začiatkom 20. storočia
Podmienky práce však neboli jednoduché. Binguľa nepatrila medzi vyhľadávané učiteľské pôsobiská, najmä pre skromné finančné pomery obyvateľstva. Učitelia sa sem odhodlávali len ťažko a ich pobyt býval často krátkodobý. Výnimkou bol učiteľ Michal Kopčok, ktorý v obci pôsobil takmer dve desaťročia a výrazne sa zapísal do jej kultúrneho života. Organizoval spevácke skupiny, divadelné predstavenia i prednášky, čím výrazne prispel k rozvoju miestnej komunity.
Žiaci v Binguli s učiteľom Michalom Kopčokom v dvadsiatych rokoch 20. stor.
Československé oddelenie v dvadsiatych rokoch 20. storočia
Významným medzníkom vo vývoji školy bolo obdobie po prvej svetovej vojne, keď sa Binguľa stala súčasťou nového štátu – Kráľovstva Srbov, Chorvátov a Slovincov. Školstvo sa postupne zjednotilo pod štátnu správu, pričom učitelia sa stali štátnymi zamestnancami. Napriek tomu sa v menšinových školách naďalej zachovávala možnosť vyučovania v materinskom jazyku.
Slovenská škola pri kostole v tridsiatych rokoch 20. storočia
Materiálne podmienky školy boli skromné – chýbal nábytok aj učebné pomôcky. Napriek tomu žiaci školu pravidelne navštevovali a škola sa stala centrom spoločenského života. V medzivojnovom období sa rozvíjala aj spolupráca so srbskou školou, napríklad pri spoločných kultúrnych podujatiach a cvičeniach.
Slovenské oddelenie ľudovej školy v školskom roku 1939/1940
Učiteľka Mária Emília Šišková
(Archív Vojvodiny, Dosije učitelja МАРИЈА ШИШКА, F 126 IV)
Vyhláška Márie Šiškovej o svojom prvom pracovnom mieste v Binguli
(Archív Vojvodiny, Dosije učitelja МАРИЈА ШИШКА, F 126 IV)
Škola sa v priebehu rokov menila – od výučby na fare, cez výstavbu školskej budovy v roku 1905, až po novú budovu z roku 1971. V dôsledku reorganizácie školstva sa stala súčasťou školy v Erdevíku, kde dnes žiaci pokračujú vo vyšších ročníkoch.
Budova binguľskej školy v súčasnosti
Aj napriek nepriaznivým podmienkam a malému počtu Slovákov – v obci ich žije približne dvesto – sa slovenská komunita v Binguli zachovala dodnes. Významnú zásluhu na tom má práve škola a jej učitelia, ktorí po generácie formovali jazykové, kultúrne i národné povedomie miestnych obyvateľov.

Žiacka knižka Zuzany Rumanovej, žiačky II. roč. v Binguli v šk. roku 1937/1938
Študenti slovakistiky si za svoje záverečné práce často volia témy z kultúrnych dejín vojvodinských Slovákov. Počas môjho desaťročného pôsobenia na Filozofickej fakulte pedagogická i výskumná činnosť výrazne prispeli k môjmu osobnému a profesijnému rastu. Úprimne ďakujem všetkým svojim študentom za možnosť prostredníctvom ich výskumov hlbšie spoznať dejiny slovenských prostredí, z ktorých pochádzajú, a zároveň si upevniť presvedčenie o ich nehmotnom kultúrnom bohatstve.
prof. Dr. Daniela Marčoková
Oddelenie slovakistiky
Filozofická fakulta Univerzity v Novom Sade
Mariena Czoczeková-Eichardtová (1892-1972)
...
Vankúšik pod hlavou
budem mať zo žiaľov;
na rakve kvietky –
to budú spomienky.
A plachty z bôľu
skryjú družku svoju.
Boli sme, bôľ a ja,
boli sme druhovia,
spolu sme chodili
cez žitia údolia.
Nebo ma oplače
pokropí ma lejak,
na cintorín odprevadí
studený severák.
(úryvok z básne Môj pohreb)