Svadba u Kulpinu

Ján Čajak st.

Pred 80 rokmi 29. mája 1944 zomrel v Petrovci Ján Čajak st.
Národná jednota, ktorá vyšla na Štedrý deň 24. decembra 1938 uviedla takýto text k Čajakovým 75. narodeninám: „Spisovateľ Ján Čajak dožil sa 19. decembra t r. 75 rokov v zdraví a duševnej sviežosti. Od sedemdesiatky sa mnoho nezmenil; ačkoľvek si už dávno zaslúžil odpočinok, je stále činný a nevzdáva sa práce na poli literárnom a vôbec kultúrnom. Vedie literárny odbor Matice slovenskej a rediguje matičný časopis „Náš život." Je to práca, ktorá by absorbovala sily i pracovníka v plnom mužnom veku. Časopis nielen rediguje, ale i pravidelne prispieva do neho cennými príspevkami. Tak na pr. v tomto čísle, ktoré vyjde hneď po Vianociach, uverejňuje Čajak úryvok zo svojho románu Ďuro Kožuch."

 

Ján Čajak st.

 

Ján Čajak st.

 

„Ján Čajak môže sa spokojne pozerať na svoje dielo národné, výchovné a literárne. Pôsobil dlhé roky u nás ako učiteľ nielen malých školských dietok, ale i dospelých (Nedeľná škola) a vychoval celé generácie, ktoré s uznaním a vďakou budú vždy sa na neho rozpomínať. Bol prvým redaktorom našej Národnej Jednoty, ktorej určil smer a poslanie medzi naším ľudom. Svojimi literárnymi prácami z prostredia ľudového vykonal veľké dielo buditeľské a kultúrne. V Zápiskoch z rukojemstva zachytil nám ovzdušie pohnutých dní válečných (z roku 1914). Napísal pre ľud slovenské dejiny a informačný prehľad slov. literatúry pre srbské čitateľstvo matičného letopisu v Novom Sade.
Prajeme baťkovi J. Čajakovi hodne zdravia, sily a božieho požehnania na ceste k osemdesiatke!"

Ján Čajak st. sa narodil 19. 12. 1863 v Liptovskom Jáne. Od r. 1874 študoval na gymnáziách v Martine, Rimavskej Sobote a v Kežmarku, 1879 –81 na učiteľskej prípravke v Lučenci, potom na gymnáziu v Rimavskej Sobote, napokon v Banskej Štiavnici, kde r. 1884 maturoval, zo štúdia na ev. teologickej fakulte v Bratislave vylúčený za panslavizmus. Koncom 19. storočia sa presťahoval na dolnú zem, najprv pôsobil ako učiteľ v Selenči v rokoch 1893 – 99 a od 1899 žil a pôsobil v Báčskom Petrovci, kde začal tvoriť a zaradil sa medzi najplodnejších autorov, predstaviteľ realistickej línie slovenskej prózy. Autor poviedok Pred oltárom (1903) a Z povinnosti (1905), prózy s dolnozemskou tematikou (Vysťahovalec, Obyčajná história, Baťa Kalinský, Suchoty a i.), ďalších poviedok Únos (1907), Vohľady (1908), Ecce homo (1913), Cholera (1914). V roku 1909 uverejnil jediný román Rodina Rovesných. Popri prozaickej tvorbe sa venoval aj publicistike, vydal autobiografické Zápisky z rukojemstva (1923), spracoval prehľad slov. literatúry a populárny Dejepis Slovákov (1914), v rukopise zanechal Spomienky. Iniciátor kultúrnej a osvetovej aktivity na Dolnej zemi, spoluzakladateľ Juhoslovanského nakladateľského spolku v Báčskom Petrovci, ktorý inicioval vydávanie politického týždenníka Národná jednota, r. 1919 spoluzakladateľ slov. gymnázia v Báčskom Petrovci, 1933 – 38 redaktor kultúrneho a literárneho mesačníka Náš život.

Ján Čajak st. zomrel 29. mája 1944 v Petrovci, kde je aj pochovaný.

 

Katarína Pucovská

 

You have no rights to post comments

urad

Letmo

Mariena Czoczeková-Eichardtová (1892-1972)
...
Vankúšik pod hlavou
budem mať zo žiaľov;
na rakve kvietky –
to budú spomienky.
A plachty z bôľu
skryjú družku svoju.
Boli sme, bôľ a ja,
boli sme druhovia,
spolu sme chodili
cez žitia údolia.

Nebo ma oplače
pokropí ma lejak,
na cintorín odprevadí
studený severák.

(úryvok z básne Môj pohreb)

 

Posledné články