Slovenské národné slávnosti sa dajú otvoriť aj inak – tichšie, srdečnejšie, s vôňou pradomova a zvukom smiechu pri spoločnom stole. Taký bol aj piatkový večer v reštaurácii Jela v Báčskom Petrovci, kde namiesto formálnych príhovorov vo vzduchu rezonovali tóny srdečnosti a pesničiek z Pohorelej a vôňa bryndze.
Župkovčania z Občianskeho združenia Frtálov vrch, vedení Jánom Tomášom, pricestovali do Petrovca po noci strávenej v autobuse. Unavení? Možno. Ale to im nezabránilo, aby sa rovno z cesty pustili do kuchyne. Neboli tu totiž len ako hostia – rozhodli sa byť hostiteľmi. Pre svojich dávnych priateľov z Petrovca pripravili tradičnú hostinu: bryndzové halušky a žinčicu, ako doma, pod Kľakovským grúňom.
„Ako Slováci a ako ľudia ďakujeme vám za toto krásne gesto," povedala v prípitku Annamária Boldocká Grbićová. Pohľadom zahrnula nielen Jána Tomáša, ale aj Martina Kalmana, známeho slovenského drevorezbára, ktorý do Petrovca prišiel so svojou rodinou. Pred desiatimi rokmi tu motorovou pílou vyrezal z tvrdého jaseňa 270 cm vysokú sochu prvého osadníka Mateja Čániho. Bolo horúco, drevo neúprosné a za ním 36 hodín bez spánku – ale výsledok stojí v parku dodnes a pripomína nielen históriu, ale aj puto medzi horami a Dolnou zemou.
Martin Kalman si na Petrovčanov zachoval milé spomienky a tentoraz im priniesol hudobný dar – so svojimi tromi deťmi zaspievali piesne z rodného kraja. „Aj keď je dnes doba iná, som rád, že zostávame ľuďmi," poznamenal tento rezbár, folklorista, človek ktorý si ctí prácu predkov... o ktorom sme písali TU: https://www.kulpin.net/archiv/22-aktuality/aktuality/8397-m-art-in .
Ján Tomáš si na začiatky družby spomenul presne – na rok 2009, keď ho na cestu do Petrovca nahovoril spisovateľ Miroslav Bielik. Z myšlienky spolupráce medzi školami vyrástli výmeny učiteľov, spoločné podujatia a priateľstvá, ktoré pretrvali aj po tom, čo skončil vo funkcii starostu. V roku 2015 pritiahli do Petrovca autobus plný ľudí a majstrov Európy vo varení halušiek – a 450 porcií rozdali zdarma na jarmoku umenia. „Odvtedy sme sa snažili chodiť na Slovenské národné slávnosti každé dva roky," hovorí Ján Tomáš a dodáva, že tak to bývalo počas jeho mandátu starostu, no družbu neprerušili ani po odchode do dôchodku.
Keď v roku 2022 vzniklo Občianske združenie Frtálov vrch, bolo jasné, že tradíciu treba udržať. Tento rok sa stretnutie podarilo zorganizovať vďaka malému projektu podporenému Ministerstvom financií SR. A hoci išlo len o jedno nanajvýš príjemné posedenie pred začiatkom slávností, každý, kto tam bol, vedel, že ide o viac než len o halušky.
Bol to večer, kedy sa hranice medzi hosťom a hostiteľom stratili. Večer, ktorý potvrdil, že priateľstvo sa neudržuje veľkými slovami, ale drobnými gestami – napríklad lyžicou bryndze, pohárom žinčice, teplým slovom a pesničkou, ktorá spája dvoch Slovákov, nech ich oddeľuje akokoľvek dlhá cesta.
Katarína Pucovská
Mariena Czoczeková-Eichardtová (1892-1972)
...
Vankúšik pod hlavou
budem mať zo žiaľov;
na rakve kvietky –
to budú spomienky.
A plachty z bôľu
skryjú družku svoju.
Boli sme, bôľ a ja,
boli sme druhovia,
spolu sme chodili
cez žitia údolia.
Nebo ma oplače
pokropí ma lejak,
na cintorín odprevadí
studený severák.
(úryvok z básne Môj pohreb)