Svadba u Kulpinu

Insitné maliarstvo z Kovačice predstavené na Gemerskom folklórnom festivale

V dňoch 21. – 23. augusta sa v Rejdovej uskutočnil 51. ročník Gemerského folklórneho festivalu. Ústrednou témou festivalu boli tentokrát prvky nachádzajúce sa na Reprezentatívnom zozname nehmotného kultúrneho dedičstva Slovenska, ako aj prvky zapísané do Reprezentatívneho zoznamu nehmotného kultúrneho dedičstva ľudstva UNESCO. Organizátori – Gemerské osvetové stredisko v Rožňave a Obec Rejdová – prizvali k spolupráci aj tento rok etnologičku Annu Bohušovú, ktorá v súlade s festivalovou témou uskutočnila výber reprezentantov – účastníkov festivalu zo Srbska. Nimi boli insitní maliari, resp. maliarky z Kovačice, keďže bolo Insitné umenie z Kovačice koncom minulého roka zapísané do Reprezentatívneho zoznamu nehmotného kultúrneho dedičstva ľudstva UNESCO.

 

I. Svetlíková, J. Ćendićová, M. Raspírová a J. Cicková

 

I. Svetlíková, J. Ćendićová, M. Raspírová a J. Cicková

 

Foto archív Ivany Svetlíkovej

 

Foto archív Ivany Svetlíkovej

 

Foto archív Ivany Svetlíkovej

 

Foto archív Ivany Svetlíkovej

 

Foto archív Ivany Svetlíkovej

 

Foto archív Ivany Svetlíkovej

 

V spolupráci s kunsthistoričkou Jarmilou Ćendićovou spoločne pripravili koncepciu Vojvodinského Dvora (v dome Janka Siromu). Počas festivalu tam svoje maliarske zručnosti a umenie predvádzali vo forme interaktívnych workshopov predstaviteľky mladšej generácie tejto maliarskej školy Mária Raspírová, Ivana Svetlíková a Jarmila Cicková z Kovačice a zároveň vystavovali svoje obrazy. Keďže ide o folklórny festival, maliarky boli oblečené v tradičných odevoch z rôznych historických období. Najstarší odev pochádza z Kovačice zo začiatku 20. storočia, ďalší bol z obdobia po druhej svetovej vojne a predstavili aj najnovší typ tradičného odevu, ktorý sa bežne využíva dnes pri prezentácii folklórnych skupín. Kurátorkou výstavy v pivničných priestoroch domu a koordinátorkou na samotnom dvore bola Jarmila Ćendićová.

Počas druhého festivalového dňa sa uskutočnila na fare odborná prednáška kunsthistoričky Jarmily Ćendićovej pod názvom Význam a čaro kovačickej insity. Odborný príspevok s prezentáciou obsahoval vyše 177 fotografií znázorňujúcich obrazy, portréty kovačických insitných maliarov, ako aj fotografie poukazujúce na dejiny kovačickej insity a osobnosti, ktoré navštívili Kovačicu vďaka tomuto fenoménu, ktorý je dnes zapísaný v UNESCO. Taktiež vo svojom príspevku poukázala a odborne vzhliadla viacero aspektov z ktorých sa možno na kovačické insitné umenie pozerať ako sú: historické hľadisko, časové - genéza vzniku insitného umenia v Kovačici, zamerala sa aj na tematiku a motívy, ktoré nachádzame v dielach, výber leitmotívov, výtvarné techniky a výtvarné prvky, ktoré dominujú na kompozičných schémach, ako aj na kompozíciu obrazov a maliarsku filozofiu, ktorá je prítomná na obrazoch insitných maliarov.

Všetky napočítané aspekty boli opodstatnené fotografiami a odborne zdôvodnené. Po prednáške v priestoroch na farskom úrade nasledovala diskusia o kovačickom insitnom umení a bola sprístupnená výstava originálnych olejomalieb a kresieb najznámejších insitných maliarov, ktorí toto umenie dostali do svetového rozmeru, ako sú Zuzana Chalupová, Martin Jonáš a Ján Husárik. Výstava bola sprístupnená návštevníkom počas celého festivalu.

Insitné umenie z Kovačice je jediným prvkom kultúry Slovákov vo Vojvodine, ktorý je zapísaný od roku 2012 v Reprezentatívnom zozname nehmotného kultúrneho dedičstva Srbska a minulý rok sa stal súčasťou svetového Reprezentatívneho zoznamu nehmotného kultúrneho dedičstva UNESCO a preto je dôležité naďalej tento prvok zodpovedne uchovávať a šíriť o ňom povedomie, aby sa zachoval a žil – pretrval čo najdlhšie ako súčasť kultúrneho dedičstva vojvodinských Slovákov. Preto aj touto cestou ďakujeme organizátorom za možnosť prezentácie Insitného umenia z Kovačice na Gemerskom folklórnom festivale v Rejdovej, a veríme, že jeho dôstojná prezentácia obohatila viac ako polstoročnú tradíciu festivalu.

Cesta a pobyt účastníkov zo Srbska boli podporené Úradom pre Slovákov žijúcich v zahraničí prostredníctvom Asociácie pre výskum kultúry Slovákov vo Vojvodine.

 

Anna Bohušová

 

You have no rights to post comments

urad

Letmo

Mariena Czoczeková-Eichardtová (1892-1972)
...
Vankúšik pod hlavou
budem mať zo žiaľov;
na rakve kvietky –
to budú spomienky.
A plachty z bôľu
skryjú družku svoju.
Boli sme, bôľ a ja,
boli sme druhovia,
spolu sme chodili
cez žitia údolia.

Nebo ma oplače
pokropí ma lejak,
na cintorín odprevadí
studený severák.

(úryvok z básne Môj pohreb)

 

Posledné články