Svadba u Kulpinu

Národné a kultúrne dejiny vojvodinských Slovákov v znamení Samuela Čelovského

Včera, vo štvrtok 2. októbra, sa priestory Ústavu pre kultúru vojvodinských Slovákov v Novom Sade niesli v duchu spomienky na jedného z najvýznamnejších literárnych historikov vojvodinských Slovákov – prof. Dr. Samuela Čelovského. Konferencia s názvom Národné a kultúrne dejiny vojvodinských Slovákov, ktorú spoločne pripravili Ústav pre kultúru vojvodinských Slovákov a Oddelenie slovakistiky Filozofickej fakulty, spojila odborníkov, pedagógov aj mladých bádateľov a potvrdila, že výskum dejín Slovákov v tejto multikultúrnej oblasti nie je iba akademickou záležitosťou, ale aj otázkou pamäti a identity.

 

Foto: Slovakistika na Filozofickej fakulte v Novom Sade

 

Foto: Slovakistika na Filozofickej fakulte v Novom Sade

 

Foto: Daniela Marčoková

 

Foto: Daniela Marčoková

 

Foto: Daniela Marčoková

 

Slávnostné otvorenie sa začalo o desiatej dopoludnia. Účastníkov privítali Anna Speváková, riaditeľka Ústavu, a prof. Dr. Marína Šimáková Speváková, vedúca oddelenia slovakistiky. Obe vyzdvihli význam podobných podujatí pre zachovávanie kultúrneho dedičstva. Prof. Šimáková Speváková osobitne pripomenula osobnosť prof. Dr. Samuela Čelovského, ktorého nedožité 75. narodeniny sa stali leitmotívom celého podujatia.

Plenárna časť v znamení Čelovského

Práve jemu bola venovaná úvodná časť konferencie. Prof. Miroslav Kmeť predstavil jeho dielo v kontexte slovenskej historiografie, prof. Adam Svetlík sa sústredil na literárnohistorický výskum, prof. Anna Makišová poukázala na Čelovského mnohostrannosť – historika, pedagóga, prekladateľa a redaktora a prof. Jarmila Hodoličová predniesla Laudácio na Samuela Čelovského pôvodne pripravené pre marcové udeľovanie Ceny Ondreja Štefanka v Nadlaku.

Nasledovali štyri tematické bloky

Po krátkej prestávke nasledovali štyri tematické bloky. V prvom rezonovali príspevky o neprebádaných kapitolách kultúry a jazyka, o vieroučnej spisbe v školách, o rizóme vo výskume dejín i o stave historiografie Slovákov vo Vojvodine. Druhý blok sa zameral na otázky akulturácie, zbierky dolnozemských Slovákov v slovenských múzeách, kultúrne zmeny spôsobené pracovnými migráciami, ale aj na slovenskú komunitu v Bulharsku. Tretí blok otvoril dialóg o identite vojvodinských Slovákov – medzi etnicitou a vierovyznaním, nadviazal na výskumy zo začiatku 21. storočia a priniesol aj nové jazykovedné témy, ako jazyk Evanjelického hlásnika či dielo evanjelických farárov Jána Bysterského a Daniela Kernúcha. Vo štvrtom bloku účastníci diskutovali o vydavateľskej stope pivnického divadla, dejinách Kulpína, pôsobení učiteľa Miloša Janošku v Pivnici, a napokon aj o publicistických začiatkoch samotného Samuela Čelovského.

Spolu 22 prednášateľov prinieslo podnetné pohľady s novými impulzmy k výskumu národných a kultúrnych dejín vojvodinských Slovákov.

V budúcom roku z konferencie plánujú vydať zborník prác.

O priebehu podujatia informovala aj stránka Slovakistika na Filozofickej fakulte v Novom Sade na sociálnej sieti Facebook.

 

 

kp

 

You have no rights to post comments

urad

Letmo

Mariena Czoczeková-Eichardtová (1892-1972)
...
Vankúšik pod hlavou
budem mať zo žiaľov;
na rakve kvietky –
to budú spomienky.
A plachty z bôľu
skryjú družku svoju.
Boli sme, bôľ a ja,
boli sme druhovia,
spolu sme chodili
cez žitia údolia.

Nebo ma oplače
pokropí ma lejak,
na cintorín odprevadí
studený severák.

(úryvok z básne Môj pohreb)

 

Posledné články