Chlieb je symbolom jedla, symbolom prežitia. Vôňa chleba je vôňou vôní. Je to pravôňa nášho tuzemského života, vôňa harmónie, pokoja a domova. V dejinách ľudstva chlieb sa postupne stal univerzálnym ochrancom života, používa sa vo všetkých obradných úkonoch. O chlebe a stravovaní našich predkov sa môžeme viac dozvedieť z knihy Rudolfa Bednárika Slováci v Juhoslávii (Slovenská akadémia vied, Bratislava, 1966). V stati Charakteristika stravy čítame: Chlieb býva spravidla načatý a položený s nožom v zadnej izbe na stole. Vždy je prikrytý čistým obrusom. V Petrovci bolo ho vídať položený v slamenom košíku buď na stole, alebo v košíku na nohách pri stole, tiež prikrytý obrusom. Je pýchou domácej gazdinej. V minulosti sa konzumoval len domáci chlieb. Bolo hanbou kupovať chlieb na trhu (pred prvou svetovou vojnou). Gazda chlieb načínal aj krájal všetkým členom rodiny.
Do pece sa chlieb sádže a vyberá lopatou. Čerstvý vysoký biely chlieb bol pochúťkou. Z cesta sa nechával koberec, t. j. cesto potrebné do kvasu pri pečení chleba. Zriedka sa stalo, že „ostali medzi chleby, posledný zjedli a nový ešte nenapiekli". Keď sa pečie chlieb z nového obilia, gazdiná rukami od cesta pochytá stromy vo dvore, aby dobre rodili. Napísal K. Lilge v publikácii Stará Pazova (Myjava 1932).
Bola doba, keď bol chlieb veľmi drahý. Dopisovateľ novín Slovenskje národňje novini J. Kutlík z Dolnej zeme r. 1847 píše: „Najviac robotňíkov je zaujatích pri Ťise, ktorá sa sporaduje, a jeden obratní robotňík 25 groší i toliar si za deň virobí – ale čože? — Keď si mnohorázi ňemá kďe chleba kúpiť a úžernje maďarskje prjekupkiňe a pekariňe za jeden hodní chljeb, ktorí za tímito robotníkmi donášajú, i 3 zlatje smejú pitať."
Katarína Pucovská
Mariena Czoczeková-Eichardtová (1892-1972)
...
Vankúšik pod hlavou
budem mať zo žiaľov;
na rakve kvietky –
to budú spomienky.
A plachty z bôľu
skryjú družku svoju.
Boli sme, bôľ a ja,
boli sme druhovia,
spolu sme chodili
cez žitia údolia.
Nebo ma oplače
pokropí ma lejak,
na cintorín odprevadí
studený severák.
(úryvok z básne Môj pohreb)