Svadba u Kulpinu

Polstoročie televízneho vysielania v Novom Sade

Dátum 29. november už pol storočia rezonuje v mediálnych dejinách Vojvodiny. Práve tento deň, s ktorým sa spájajú rozhlasové začiatky Rádia Nový Sad, si súčasný verejno-právny servis Rádio-televízia Vojvodiny zvolil za svoj deň. So socialistickým sviatkom Dňa republiky – 29. novembrom v roku 1949 sa spája zrod Rádia Nový Sad. O dvadsaťšesť rokov neskôr, 26. novembra 1975, sa z novej modernej budovy na Mišeluku spustilo aj televízne vysielanie. Slovenská televízna redakcia sa dostala na obrazovky 30. novembra 1975, keď sa prvýkrát vysielal magazín Rozhľady. Bol to významný okamih pre vojvodinských Slovákov, ktorí odvtedy pravidelne dostávajú mediálny priestor vo svojom rodnom jazyku.

 

Polstoročie televízneho vysielania v Novom Sade

 

Polstoročie televízneho vysielania v Novom Sade

 

Polstoročie televízneho vysielania v Novom Sade

 

Polstoročie televízneho vysielania v Novom Sade

 

Polstoročie televízneho vysielania v Novom Sade

 

Hoci sa televízne vysielanie v Novom Sade oficiálne začalo až v roku 1975, základy boli položené o niečo skôr. Ján Širka v Ľudovom kalendári z roku 1972 uvádza, že 4. február 1971 možno označiť za prvý skutočný krok Vojvodiny do vlastnej televízie. V ten deň Rada Novosadského rozhlasu prijala ustanovujúce uznesenie o vytvorení pracovnej jednotky Televízia vo výstavbe. Jej úlohou bolo vybudovať televízne stredisko, sieť a pripraviť podmienky na vysielanie programu v jazykoch národov a národností žijúcich vo Vojvodine. V tom čase už pokrajina disponovala mimoriadnym potenciálom – len do konca roku 1970 bolo vo Vojvodine registrovaných približne 236-tisíc televízorov. Táto skutočnosť spolu so spoločenskými a kultúrnymi špecifikami regiónu volala po vytvorení vlastného, autentického televízneho programu.

Koncept budúcej vojvodinskej televízie bol od začiatku postavený na jazykovej viacvrstvovosti. Program sa plánoval v slovenskom, srbochorvátskom, maďarskom, rumunskom a rusínskom jazyku. Približná týždenná minutáž mala predstavovať 8,5 hodiny, z toho: 200 minút pre program v srbochorvátčine, 200 minút pre maďarský program, 50 minút pre slovenskú redakciu, 30 minút pre rumunský a 30 minút pre rusínsky program. Nová budova TV NS na Mišeluku sa stala symbolom mediálneho pokroku Vojvodiny, žiaľ, len do roku 1999, keď ju počas bombardovania NATO úplne zničili. Nasledujúce dve desaťročia vojvodinská televízia pôsobila v provizórnych, technicky nevyhovujúcich priestoroch.

Na Mišeluku, na mieste zbombardovanej televízie, sa po dvadsať rokoch vystavala nová budova pokrajinského rozhlasu a televízie, do ktorej sa od roku 2020 postupne presťahovali najprv rozhlas a neskôr aj televízia. Rádiotelevízia Vojvodiny sa vyprofilovala na jedno z najvýznamnejších multietnických médií v regióne. Len v minulom roku odvysielala prostredníctvom dvoch televíznych kanálov – RTV1 v srbčine a RTV2 v jazykoch národnostných menšín – vyše 900 000 minút programu.

Pri príležitosti 40. výročia RTV NS vyšla v roku 2015 publikácia o slovenskej televíznej redakcii TV Nový Sad 1975 – 2015, na ktorej sa autorsky podieľali Ján Čeman, Samuel Žiak, Ján Struhár, Michal Ďuga a Miroslav Dobroňovský. Monografia ponúka cenný prehľad dejín, osobností a míľnikov televízie a je dodnes významným dokumentom mediálnej histórie Vojvodiny.

Všetky vysielania RTV: rozhlasové a televízne na jednom mieste: https://media.rtv.rs/sk

 

Katarína Pucovská

 

You have no rights to post comments

urad

Letmo

Mariena Czoczeková-Eichardtová (1892-1972)
...
Vankúšik pod hlavou
budem mať zo žiaľov;
na rakve kvietky –
to budú spomienky.
A plachty z bôľu
skryjú družku svoju.
Boli sme, bôľ a ja,
boli sme druhovia,
spolu sme chodili
cez žitia údolia.

Nebo ma oplače
pokropí ma lejak,
na cintorín odprevadí
studený severák.

(úryvok z básne Môj pohreb)

 

Posledné články