Svadba u Kulpinu

Vojvodinský dvor v Rejdovej spája Gemer s Dolnou zemou

Gemerský folklórny festival dnes otvoril svoje brány a spolu s ním ožíva aj pestrý svet tradícií, remesiel, hudby a gastronómie. Medzi miesta, ktoré si zaslúžia osobitnú pozornosť, patrí Vojvodinský dvor, ktorý počas 52. ročníka festivalu približuje kultúru a každodennosť vojvodinských Slovákov. Vojvodinskí Slováci sa na Gemerskom folklórnom festivale v Rejdovej predstavujú aj tento rok ako živá súčasť slovenského kultúrneho priestoru. Ich účasť je predovšetkým príležitosťou ukázať, ako sa slovenské tradície počas takmer troch storočí života na Dolnej zemi zachovali, premenili a obohatili o nové podnety.

 

Vojvodinský dvor v Rejdovej spája Gemer s Dolnou zemou

 

Vojvodinský dvor v Rejdovej spája Gemer s Dolnou zemou

 

Vojvodinský dvor v Rejdovej spája Gemer s Dolnou zemou

 

Vojvodinský dvor v Rejdovej spája Gemer s Dolnou zemou

 

Vojvodinský dvor v Rejdovej spája Gemer s Dolnou zemou

 

Vojvodinský dvor v Rejdovej spája Gemer s Dolnou zemou

 

Vojvodinský dvor v Rejdovej spája Gemer s Dolnou zemou

 

Vojvodinský dvor v Rejdovej spája Gemer s Dolnou zemou

 

Vojvodinský dvor v Rejdovej spája Gemer s Dolnou zemou

 

Vojvodinský dvor v Rejdovej spája Gemer s Dolnou zemou

 

V centre tejto prezentácie stojí Vojvodinský dvor u Janka Siromu, kovačického rodáka, ktorý má v Rejdovej svoj dom a ktorý už počas predchádzajúcich ročníkov festivalu vytvoril priestor pre stretnutia Gemerčanov s kultúrou Slovákov zo Srbska. Aj tento rok sa jeho dvor premenil na malý kúsok Vojvodiny.

Návštevníkov láka predovšetkým vôňa tradičných jedál. Členky Spolku kulpínskych žien pripravujú a ponúkajú varené rezance s tradičnými posýpkami, jedlo, ktoré patrí k obľúbeným kulpínskym špecialitám. Domáci pán Janko Siroma zase pripravuje herovke – sladké koláče podľa kovačického spôsobu. Gastronomická prezentácia ponúka teda nielen ochutnávku, ale aj pripomenutie rodinných receptov a spôsobov prípravy jedál, ktoré sa v slovenských vojvodinských domácnostiach odovzdávajú z generácie na generáciu.

Svoje miesto na dvore má aj vinohradnícka tradícia. Predstavitelia Združenia vinárov a vinohradníkov v Kulpíne návštevníkom predstavujú a ponúkajú domáce vína z Kulpína a jeho okolia. Aj vinohradníctvo patrí k tradíciám, ktoré sa medzi vojvodinskými Slovákmi udomácnili a stali sa súčasťou života dolnozemských slovenských obcí.

Významnú časť prezentácie tvorí ľudové remeslo. Etnológ Patrik Rago predvádza tkanie na krosnách a svoj výklad dopĺňa odbornými informáciami o tejto tradičnej technike. Návštevníci tak môžu priamo sledovať, ako pod rukami tkáča vzniká textília, ktorá bola kedysi prirodzenou súčasťou života slovenských domácností.

Výkladnou skriňou Vojvodinského dvora je zároveň výstava tkaných textílií z viacerých vojvodinských obcí. Každý vystavený kus je dokladom zručnosti, trpezlivosti a estetického cítenia žien i mužov, ktorí túto tradíciu udržiavali a odovzdávali ďalším generáciám. Tkaniny zároveň ukazujú rozmanitosť slovenského ľudového textilu vo Vojvodine.

A keďže folklór nie je iba o tom, čo vidíme, ale predovšetkým o tom, čo počujeme a prežívame, o dobrú náladu na dvore sa stará harmonikár Marek Mrva z Erdevíka. Spolu s folkloristami z Erdevíka vytvára atmosféru, ktorá návštevníkov prirodzene pozýva zastaviť sa, porozprávať, zaspievať si a možno aj zatancovať.

Vojvodinský dvor sa už niekoľko rokov stáva miestom, kde sa stretávajú Gemer a Dolná zem, Rejdová a Vojvodina, slovenské tradície z rôznych strán hraníc. Práve v tom spočíva jeho osobitné čaro. Tradícia sa tu predstavuje ako niečo živé – ako jedlo, víno, hudba, tkanie, spev a spoločné stretnutie.

A kto Vojvodinský dvor v Rejdovej ešte nenavštívil, má príležitosť v sobotu 15. augusta.

Navštívte tiež aj popoludňajšiu časť programu vo farskej záhrade, kde sa uskutoční Školička tanca – Detské tance z Vojvodiny pod vedením Janka Merníka. Hudobnú atmosféru dotvoria Ženy z Muzičky, medzi ktorými vystupuje aj Anna Bohušová, hlavná koordinátorka vojvodinského programu festivalu.

O 16.30 hod. bude v programe Na pľaci – Nite, ktoré spájajú predstavený osobitný blok venovaný vojvodinským Slovákom. V programe účinkujú Slovenský kultúrno-osvetový spolok z Erdevíka, Deni Bolf, Karolínka Dupanová, Janko Siroma a Ján Vida. Autorkou programu je Anna Bohušová, ktorá prostredníctvom hudby, spevu a rozprávania poukáže na kultúrne väzby medzi Slovenskom a Dolnou zemou.

Prezentáciu kultúry vojvodinských Slovákov na festivale v Rejdovej zabezpečila Asociácia pre výskum kultúry Slovákov vo Vojvodine a finančne ju podporil Úrad pre Slovákov žijúcich v zahraničí.

 

Katarína Pucovská

 

You have no rights to post comments

logo-USZZ-2016-S-fin-podporou-rgb-150dpi

Letmo

Mariena Czoczeková-Eichardtová (1892-1972)
...
Vankúšik pod hlavou
budem mať zo žiaľov;
na rakve kvietky –
to budú spomienky.
A plachty z bôľu
skryjú družku svoju.
Boli sme, bôľ a ja,
boli sme druhovia,
spolu sme chodili
cez žitia údolia.

Nebo ma oplače
pokropí ma lejak,
na cintorín odprevadí
studený severák.

(úryvok z básne Môj pohreb)

 

Posledné články