V dnešnom svete sa často hovorí o hodnote peňazí, úspechu či materiálnych vecí. O to vzácnejšie sú priateľstvá, ktoré vznikajú bez vypočítavosti, pretrvávajú desaťročia a spájajú ľudí úprimnosťou, dôverou a ochotou pomôcť si navzájom. Takéto priateľstvá robia ľudí lepšími, obohacujú ich životy a dokazujú, že skutočné hodnoty sa nedajú kúpiť. Práve takým príkladom je dvadsaťročné partnerstvo medzi Kulpínom a Riečkou. Pri príležitosti jubilejného stretnutia pripravili Kulpínčania pre svojich priateľov z Riečky milé prekvapenie. V piatok večer, pri spoločnej večeri v reštaurácii Lipa, čakala na každom mieste karta s poďakovaním a privítaním spolu s ručne zdobeným medovníkovým srdcom – symbolom úcty, priateľstva a vďaky. Večera, rovnako ako aj tlačenie knižočky o dvadsaťročnici priateľstva s Riečkou, sa usporiadala vďaka dobrodincom. Z obecného rozpočtu Kulpínčanom sa totiž na činnosť spolkov a združení už roky vyčleňuje skôr almužna, než to čo im právom patrí ako občanom a platcom dane. Bez štedrých darcov a obetavosti občanov by snáď dávno zanikli aj Predslávnosťové dni v Kulpíne.
Text na pamätnej karte výstižne vyjadril podstatu ich spoločnej cesty:
20 rokov partnerstva – Ďakujeme Vám
Ďakujeme za Váš čas, energiu, iniciatívu a odhodlanie, ktoré ste počas uplynulých dvadsiatich rokov venovali budovaniu a rozvíjaniu partnerstva medzi Riečkou a Kulpínom.
Vďaka Vám sa z partnerstva medzi dvoma dedinami stalo skutočné priateľstvo medzi ľuďmi. Vaša ochota podať pomocnú ruku, vytvárať nové príležitosti a udržiavať vzájomné vzťahy pomohla prekonať vzdialenosť a spojila naše komunity na dlhé roky.
„Sami dokážeme tak málo, spolu dokážeme tak veľa." (Helen Keller)
Nech je toto partnerstvo aj naďalej dôkazom, že priateľstvo, vzájomná podpora a spoločné úsilie dokážu preklenúť hranice, otvárať nové dvere a zanechať stopu pre ďalšie generácie.
Ďakujeme, že ste súčasťou tohto výnimočného príbehu.
Tieto slová boli vskutku poďakovaním všetkým, ktorí počas uplynulých dvoch desaťročí venovali svoj čas a energiu tomu, aby partnerstvo medzi Kulpínom a Riečkou neostalo iba podpísanou zmluvou, ale prerástlo do úprimných priateľských vzťahov.
Riečania sa za toto poďakovanie odvďačili spôsobom, ktorý je pre nich už tradičný. V nedeľu počas Predslávnosťových dní v Kulpíne opäť vyhrnuli rukávy, uvarili bryndzové halušky a všetkým návštevníkom zdarma rozdali približne 440 porcií tejto typickej slovenskej špeciality. Nebolo to len pohostenie, ale ďalší prejav priateľstva, ktoré sa za dvadsať rokov stalo prirodzenou súčasťou života oboch dedín.
Že Kulpín zostáva v srdciach svojich hostí ešte dlho po návrate domov, potvrdzuje aj poďakovanie Mužskej speváckej skupiny Lidovec Solčany, ktorá po siedmich rokoch opäť zavítala do Kulpína. Na svojej facebookovej stránke napísala:
„Veľmi si vážime možnosť byť súčasťou tohto významného podujatia, ktoré už dlhé roky spája Slovákov z Dolnej zeme i zo Slovenska a prispieva k uchovávaniu slovenského jazyka, kultúry a tradícií. Predslávnosťové dni v Kulpíne vytvárajú priestor na upevňovanie priateľstiev a vzájomnej spolupráce."
Poďakovali sa všetkým organizátorom, dobrovoľníkom, účinkujúcim i obyvateľom dediny za atmosféru plnú priateľstva, úcty a lásky k slovenským tradíciám, vďaka ktorým sa v Kulpíne cítili ako doma.
„Veríme, že naše spoločné stretnutia budú pokračovať aj v budúcnosti a že priateľstvo medzi Mužskou speváckou skupinou Lidovec Solčany a krajanmi v Kulpíne bude naďalej silnieť."
Za zmienku pritom stojí, že členovia speváckej skupiny Lidovec prišli do Kulpína na vlastné náklady – sami si zabezpečili dopravu aj ubytovanie. O to väčšiu váhu majú ich slová. Potvrdzujú totiž, že hostia sa do Kulpína nevracajú kvôli financiám či oficiálnym prijatiam v Obci Báčsky Petrovec, ale predovšetkým kvôli ľuďom, ktorí ich prijímajú s otvoreným srdcom.
Katarína Pucovská
Mariena Czoczeková-Eichardtová (1892-1972)
...
Vankúšik pod hlavou
budem mať zo žiaľov;
na rakve kvietky –
to budú spomienky.
A plachty z bôľu
skryjú družku svoju.
Boli sme, bôľ a ja,
boli sme druhovia,
spolu sme chodili
cez žitia údolia.
Nebo ma oplače
pokropí ma lejak,
na cintorín odprevadí
studený severák.
(úryvok z básne Môj pohreb)