Veľká noc v Kulpíne

Hrdoše zo Selenče – hrdosť, ktorá sa nosí v širokých sukniach

„Éj, ňaňa Anča, osemdesiať rokov máte a ešte naveky mášľa na zadku. Vy ste pravá hrdoša!" Takto sa pred takmer dvadsiatimi rokmi prihovorila jedna známa mojej prastarej mame Fodorovej, keď sme spolu kráčali po ulici. Táto veta mi odvtedy zostala v pamäti. Najmä slovo hrdoša. Takto sa začína príbeh, ktorý na spoločenských sieťach zdieľa Patrik Rago, a táto spomienka z detstva mu bola inšpiráciou pre výstavu Hrdoše. Slávnostne ju otvorili v sobotu 17. októbra 2026 v Kaštieli v Modre.

 

Screenshot: https://www.facebook.com/mernjik.uzivo/videos/1130436679503058

 

Screenshot: https://www.facebook.com/mernjik.uzivo/videos/1130436679503058

 

Etnológ Patrik Rago, pochádzajúci zo Selenče, v príbehu vysvetľuje miestny výraz označujúci ženy, ktoré sa rady pekne obliekajú do tradičného odevu, dbajú na svoj vzhľad, na súlad farieb a jednotlivých súčastí oblečenia a svoj odev nosia s prirodzenou hrdosťou. Práve týmto ženám sa Patrik Rago a fotografka Linda Kisková Bohušová rozhodli venovať svoju prvú spoločnú výstavu s názvom Hrdoše.

„Výstava Hrdoše je venovaná ženám, ktoré som u nás v Selenči od detstva stretával na ulici, v kostole, na návštevách či rodinných udalostiach. Ženám, pre ktoré tradičný odev nebol krojom obliekaným len na vystúpenie, ale ich skutočným každodenným, všedným i sviatočným odevom," približuje Patrik Rago svoje dlhoročné zaujatie selenčským odevom.

 

Zábery z inštalovania výstavy (foto: Krajské osvetové stredisko, Patrik Rago)

 

Zábery z inštalovania výstavy (foto: Krajské osvetové stredisko, Patrik Rago)

 

Zábery z inštalovania výstavy (foto: Krajské osvetové stredisko, Patrik Rago)

 

Zábery z inštalovania výstavy (foto: Krajské osvetové stredisko, Patrik Rago)

 

Zábery z inštalovania výstavy (foto: Krajské osvetové stredisko, Patrik Rago)

 

Spolu s Lindou Kiskovou Bohušovou predstavili štyridsať fotografií. Fotografka zachytila selenčské ženy vo svojich portrétoch, zatiaľ čo etnológ im venoval roky záujmu, výskumu a dokumentovania ich odevnej kultúry. Výsledkom je prehliadka tradičného obliekania a pomyselné stretnutie s jeho nositeľkami – s ich vkusom, osobitosťou, životnými skúsenosťami a svetom, ktorý sa pomaly vytráca.

Selenča, slovenská obec vo Vojvodine, má v dejinách vojvodinských Slovákov osobitné miesto. Osobitosťou obce je spolužitie slovenských evanjelikov a rímskokatolíkov, ktorých kultúrne tradície sa odrážajú aj v rozličných podobách tradičného odevu. Na rozdiel od mnohých iných prostredí tu je aj v súčasnosti pre vyše štyridsať miestnych žien kroj, čiže „sedliacke" sukne, stále prirodzenou súčasťou života. Nosia ho doma, pri práci, na návštevy, do kostola, na svadby i pohreby.

Sú to ženy, ktoré sa napriek meniacim sa módnym trendom neprezliekli do konfekčných šiat. Tradičný spôsob obliekania ich sprevádzal od mladosti až do staroby. Najmladšie z nich patria ku generácii narodenej v päťdesiatych rokoch minulého storočia. Predstavujú tak jednu z posledných generácií, pre ktorú zostal tradičný odev živou každodennou skúsenosťou.

V širokých sukniach prežili celý život. Pracovali, chodili na svadby i pohreby, cestovali do mesta, jazdili na bicykloch a traktoroch, ba niektoré v takomto odeve dokonca šoférovali automobil. Ich oblečenie sa prispôsobovalo životu. Z ich odevu možno vyčítať osobný vkus, zmysel pre krásu a hrdosť na slovenský pôvod.

Viac TU: https://www.kastielmodra.sk/hrdose-zo-selence /

Dnes ich však zostáva čoraz menej. To, čo bolo po celé desaťročia samozrejmosťou, sa pred našimi očami odrazu stáva vzácnosťou. Preto majú vystavené portréty veľkú dokumentačnú hodnotu. Zachytávajú nielen odev, ale aj jeho nositeľky v čase, keď ich skúsenosť a názory ešte môžeme spoznávať priamo od nich.

Najnovšia výstava v modranskom kaštieli približuje teda svet žien, ktoré sú živými nositeľkami tradície. Štyri z nich v širokých sukniach cestovali aj do Modry.

Súčasťou podujatia bola moderovaná diskusia s autormi výstavy Patrikom Ragom a Lindou Kiskovou Bohušovou, ako aj so štyrmi hlavnými protagonistkami portrétov. Návštevníci sa tak mohli dozvedieť viac o vzniku fotografií, o dlhoročnom výskume a dokumentovaní selenčského odevu, ale aj o samotných ženách, ktoré sa pred objektívom stali nositeľkami príbehov svojej obce.

Atmosféru vojvodinského slovenského prostredia doplnili tradičné tance v podaní Anny Bohušovej a Janka Merníka z Pivnice a ochutnávka sladkých pochúťok. Teda táto výstava bola skutočným, autentickým pohľadom na kultúrne dedičstvo a taktiež aj príležitosťou stretnúť sa so zanikajúcou tradíciou prostredníctvom rozprávania, hudby, pohybu a chutí. Ona svedčí, že kultúrne dedičstvo netvoria len predmety uložené v múzeách, staré fotografie či opisy zvykov, ale aj ľudia, ktorí dedičstvo svojím životom udržiavajú a odovzdávajú ďalej.

Výstavu Hrdoše si návštevníci môžu pozrieť v Kaštieli v Modre na Hornej ulici 20 do konca októbra 2026. Jej časť bude následne predstavená aj v bratislavskom V-klube v rámci podujatia Odev náš, ktoré sa uskutoční 24. a 25. októbra 2026 a bude venované tradičnému odevu, jeho výrobe, výzdobe a uchovávaniu vedomostí a zručností spojených s jeho zhotovovaním.

 

Katarína Pucovská

You have no rights to post comments

logo-USZZ-2016-S-fin-podporou-rgb-150dpi

Letmo

Mariena Czoczeková-Eichardtová (1892-1972)
...
Vankúšik pod hlavou
budem mať zo žiaľov;
na rakve kvietky –
to budú spomienky.
A plachty z bôľu
skryjú družku svoju.
Boli sme, bôľ a ja,
boli sme druhovia,
spolu sme chodili
cez žitia údolia.

Nebo ma oplače
pokropí ma lejak,
na cintorín odprevadí
studený severák.

(úryvok z básne Môj pohreb)

 

Posledné články