Poznajme osobnosti

Sedliacka pec, srdce dolnozemského domu

V dolnozemských slovenských domoch mala osobitné miesto sedliacka pec. Bola nielen veľmi praktickým zariadením na pečenie chleba, koláčov a iných dobrôt, ale aj symbolom tepla, domova a rodinnej súdržnosti. Okolo nej sa odohrával každodenný život – od ranných raňajok až po zimné večery. Okolo pece bývala lavica, kde sa dalo zohriať premrznuté telo, a „kucov", úzky priestor medzi pecou a stenou, v ktorom sa deti rady hriali a neraz aj zaspali. Pec zohrievala jednu alebo aj dve miestnosti, sušilo sa na nej ovocie, zelenina, dosúšali sa šaty či obuv a varili sa v nej tie najlepšie domáce jedlá: krumple na ťapši, sárma, rejteša, lepňa... Mnohí dodnes hovoria, že sárma uvarená v takejto peci chutí najlepšie a že nieto jedla nad krumple na ťapši s hrubou klbásou upečenými v sedliackej peci.

 

Najstarší dom v Petrovci (foto Nenad Glišić)

 

Najstarší dom v Petrovci (foto Nenad Glišić)

 

Najstarší dom v Petrovci (foto Nenad Glišić)

 

Najstarší dom v Petrovci (foto Nenad Glišić)

 

Najstarší dom v Petrovci (foto Nenad Glišić)

 

Najstarší dom v Petrovci (foto Nenad Glišić)

 

Po zakáľačkách sa do vyhriatej pece vkladali škvarky alebo brezák (tlačenka), aby sa dobre zohriali. V pahrebe sa piekli „krumple s kožkou", ktoré sa potom omastili škvarkami, alebo spusteným brezákom a podávali s kyslou kapustou. Boli to typické zimné raňajky, na ktoré si mnohí ešte stále s radosťou spomíname. A ako dezert? Tekvica pečená v peci, obľúbená „oláska", ktorá zanechávala sladkú stopu po každom obede.

Sedliacka pec sa nachádzala v tzv. prednej chyži a vykurovala sa z pitvora – priestoru, ktorý spájal prednú a zadnú izbu. Pitvor mal otvorený komín, takže pri kúrení pece sa zároveň údili aj slaninky, šunky či klobásy.

Pravú sedliacku pec a murovaný sporák možno vidieť aj v najstaršom dome v Báčskom Petrovci, ktorý bol postavený v roku 1799. Ide o jediný zachovaný objekt tohto druhu v celej Báčke. Dom je čiastočne zapustený do zeme, a preto sa doň vchádza dolu schodmi. Je to kultúrna pamiatka panónskeho typu, postavená technikou nabíjania hliny, so strechou z trstiny otočenou štítom do ulice. V interiéri sa zachovala typická dispozícia dolnozemského domu: pitvor, predná izba (chyža) a zadná chyža. Kuchyňa sa nachádzala v zadnej časti pitvora bola studená a zadymená, keďže sa z pitvora kúrila aj sedliacka pec, najčastejšie „zetkami", teda kukuričnými byľami, ktorým predtým kravy ohlodali všetko lístie.

Staré sedliacke pece boli murované z hliny, no v novších časoch sa začali stavať zo šamotových tehál, obložené dekoratívnymi kachličkami. Takéto pece môžeme nájsť aj dnes – nielen ako praktické zariadenie, ale aj ako nostalgickú spomienku na tradíciu, ktorá prežila stáročia.

 

Katarína Pucovská

 

You have no rights to post comments

urad

Letmo

Mariena Czoczeková-Eichardtová (1892-1972)
...
Vankúšik pod hlavou
budem mať zo žiaľov;
na rakve kvietky –
to budú spomienky.
A plachty z bôľu
skryjú družku svoju.
Boli sme, bôľ a ja,
boli sme druhovia,
spolu sme chodili
cez žitia údolia.

Nebo ma oplače
pokropí ma lejak,
na cintorín odprevadí
studený severák.

(úryvok z básne Môj pohreb)

 

Posledné články