Poznajme osobnosti

Andrej Labáth a zrod slovenského tlačeného slova v Petrovci

Keď sa v Petrovci pred viac ako sto rokmi začali roztáčať tlačiarenské stroje a vznikali prvé slovenské stránky kníh, novín a kalendárov, rodilo sa nové obdobie slovenského kultúrneho života na Dolnej zemi. Pri zrode slovenského tlačeného slova v Petrovci stál Andrej Labáth. Práve dnes, 19. septembra 2026, si pripomíname jeho nedožité 140. narodeniny.

 

Portrét Andreja Labátha, ktorý v roku 2019 namaľoval akademický maliar Pavel Čáni, je súčasťou zbierky portrétov významných osobností Ústavu pre kultúru vojvodinských Slovákov

 

Portrét Andreja Labátha, ktorý v roku 2019 namaľoval akademický maliar Pavel Čáni, je súčasťou zbierky portrétov významných osobností Ústavu pre kultúru vojvodinských Slovákov

 

Andrej Labáth patril ku generácii Slovákov, ktorá vstupovala do 20. storočia s vedomím, že zachovanie vlastnej identity si vyžaduje vzdelanosť, organizovanosť a predovšetkým vlastné kultúrne inštitúcie.

Ako mladý odišiel za odborným vzdelaním do Ružomberka, kde sa dostal do prostredia významného slovenského tlačiara a národného pracovníka Karola Salvu. Tam sa oboznámil s tlačiarenským remeslom a získal skúsenosti, ktoré sa neskôr ukázali ako mimoriadne cenné pre jeho rodisko.

Po návrate do Petrovca sa zapojil do verejného života. Bol prokuristom (úradník poverený plnou mocou pri prevádzke podniku) petrovskej sporiteľne, no jeho činnosť sa neobmedzovala iba na ekonomickú a hospodársku oblasť. Venoval sa publicistike, redakčnej práci, organizovaniu kultúrnych podujatí a vydávaniu slovenských tlačí. Prispieval do dobovej tlače a zaujímal sa o hospodárske, spoločenské i národné otázky.

Patril aj k aktívnym účastníkom a organizátorom Slovenských národných slávností. Tie sa po prvej svetovej vojne stali významným miestom stretávania Slovákov a zároveň priestorom, v ktorom sa prezentovala ich kultúrna, spoločenská i umelecká tvorivosť. Labáth nebol iba organizátorom – venoval sa aj výtvarnému umeniu a ako samouk maľoval obrazy. Svoje práce predstavil už na prvých Slovenských národných slávnostiach v Petrovci v roku 1919.

Pre jeho život i pre dejiny Slovákov v Petrovci bol mimoriadne významný rok 1919. Práve vtedy sa začínali budovať viaceré inštitúcie, a medzi nimi aj slovenská kníhtlačiareň. V období, keď sa slovenská komunita usilovala vytvárať vlastné kultúrne a spoločenské inštitúcie, bola vlastná tlačiareň nanajvýš dôležitá. Bola nástrojom kultúrnej samostatnosti. Andrej Labáth sa stal jej prvým správcom. Uplatnil pritom skúsenosti získané v Ružomberku a svoje organizačné schopnosti. Pod jeho vedením sa tlačiareň postupne stala jedným z významných centier slovenského kultúrneho života v Petrovci.

Z jej priestorov vychádzali knihy, učebnice, noviny, časopisy, kalendáre a ďalšie publikácie. Tlačené slovo sa tak dostávalo do slovenských domácností nielen v Petrovci, ale aj v ďalších slovenských osadách vo Vojvodine.

Andrej Labáth bol súčasťou generácie, ktorá pochopila, že slovenská škola potrebuje slovenskú učebnicu, slovenský čitateľ slovenskú knihu a slovenská komunita vlastné noviny a časopisy. Bez vlastnej tlače by sa mnohé myšlienky, literárne diela, historické poznatky i každodenné správy nemohli dostať k ľuďom v slovenskom jazyku tak, ako sa dostávali.

Jeho život sa však skončil predčasne. Zomrel 23. júna 1934 v Báčskom Petrovci, iba niekoľko mesiacov pred svojimi 48. narodeninami.

 

Katarína Pucovská

 

You have no rights to post comments

logo-USZZ-2016-S-fin-podporou-rgb-150dpi

Letmo

Mariena Czoczeková-Eichardtová (1892-1972)
...
Vankúšik pod hlavou
budem mať zo žiaľov;
na rakve kvietky –
to budú spomienky.
A plachty z bôľu
skryjú družku svoju.
Boli sme, bôľ a ja,
boli sme druhovia,
spolu sme chodili
cez žitia údolia.

Nebo ma oplače
pokropí ma lejak,
na cintorín odprevadí
studený severák.

(úryvok z básne Môj pohreb)

 

Posledné články