V ateliéri Tatiany Miliny Turanovej v Báčskom Petrovci sa v sobotu začal zaujímavý projekt s názvom Škola maľovania pre seniorov. Podľa slov autorky ide o školu pre tých, ktorí sa chcú nielen naučiť základy výtvarného umenia, ale aj zabaviť, nadviazať nové priateľstvá a zachytiť na plátno najkrajšie momenty svojho života. Kurz bude pokračovať ešte dva nasledujúce víkendy a vyvrcholí spoločnou výstavou prác účastníčok.
Na výzvu autorky projektu reagovala desiatka žien, ktoré aj napriek seniorskému veku majú stále chuť učiť sa a skúšať nové veci. Prvý raz sa postavili pred maliarsky stojan s čistým plátnom a v rukách držali akrylové farby. Na začiatku bolo cítiť neistotu, trochu pochybností, ale aj veľké odhodlanie.
„V každom z nás sa skrýva umelec, ktorého treba prebudiť tým správnym spôsobom," hovorí Tatiana Milina Turanová, ktorá je presvedčená, že neexistuje človek, čo by sa nedokázal naučiť kresliť. Sama začala maľovať intenzívne až pred niekoľkými rokmi, počas pandémie, a dnes vedie vlastný ateliér, organizuje výstavy a otvára dvere kreativity aj iným.
Seniorky, ktoré do školy maľovania vstúpili s opatrnosťou, po prvom dni odchádzali s pocitom, že objavili čosi nové. Každý obraz, ktorý vzniká, je jedinečným odtlačkom ich pohľadu na svet. Počas ďalších dvoch víkendov budú svoje diela dokončovať a už teraz sa tešia na spoločnú výstavu, kde predstavia svoje prvé maliarske kroky.
„Je to nová a veľmi pozitívna skúsenosť aj pre mňa," priznáva Tatiana Milina Turanová. „Doteraz som učila len deti, no práca so seniormi ma obohacuje a posúva ďalej aj ako umelkyňu."
Na svojej webovej stránke www.turan-art.com ponúka nielen svoje obrazy, ale aj služby v oblasti výtvarného zaškolenia. Je členkou Združenia petrovských výtvarných umelcov. Pomoc Združenia, a tiež aj rodiny, ani tentokrát nevystala. Všetci jej ochotne pomáhajú v realizácii tohto projektu podporeného Úradom pre Slovákov žijúcich v zahraničí.
Tatiana len nedávno oslávila päťdesiatku otvorením prvej samostatnej výstavy obrazov s názvom Pošepky farbami. Dnes už dokazuje, že farby sa dajú šepkať aj ďalej – tým, ktorí možno celý život neverili, že by dokázali namaľovať vlastný obraz.
Katarína Pucovská
Mariena Czoczeková-Eichardtová (1892-1972)
...
Vankúšik pod hlavou
budem mať zo žiaľov;
na rakve kvietky –
to budú spomienky.
A plachty z bôľu
skryjú družku svoju.
Boli sme, bôľ a ja,
boli sme druhovia,
spolu sme chodili
cez žitia údolia.
Nebo ma oplače
pokropí ma lejak,
na cintorín odprevadí
studený severák.
(úryvok z básne Môj pohreb)