Rada MS

Tri jubileá, tri nedopovedané osudy

Na kulpínskom cintoríne, takmer vedľa seba, odpočívajú traja členovia rodiny Medovarskovcov. Ich osudy spája smutná tragika krátkych a bolestne ukončených životov. Tento rok si pripomíname tri jubileá: od narodenia Samuela Medovarského uplynulo 120 rokov, od tragickej smrti Gustáva Medovarského 65 rokov a najmladší Juraj Medovarský by sa bol dožil osemdesiatky. Najstarší z nich, Samuel Medovarský (13. september 1906 – 19. september 1977), je zobrazený vo vojenskej rovnošate a dožil sa 71 rokov. Na cintoríne stojí pri hroboch mladých mužov, ktorí odišli priskoro – v čase, keď život mal byť ešte len pred nimi.

 

Tri jubileá, tri nedopovedané osudy

 

Tri jubileá, tri nedopovedané osudy

 

Tri jubileá, tri nedopovedané osudy

 

Tri jubileá, tri nedopovedané osudy

 

Tri jubileá, tri nedopovedané osudy

 

Gustáv Medovarský (13. august 1940 – 1. apríl 1961) sa dožil iba dvadsaťjeden rokov. Zomrel tragickou smrťou, ktorá otriasla nielen jeho rodinou, ale aj širším okolím. Na jeho náhrobnom pomníku sú slová plné bolesti:

„Spi sladko synu milý,
veľmi si nás zarmútil
a krásny mladý život
samy si si vyhasil."

Na druhej strane obelisku je vypísané posolstvo, akoby tichá spoveď mladého človeka:

„Kto tu prejde popri mojom hrobe
nak pomyslí o mojej mladej dobe
bol som krásny a nebol som šťastný
pre nešťastnú lásku
život moj bol krátky.

Nemôž vedieť čo sa stalo.
Či môj osud taký bol
a či ruka nešľachetná
ma na túto cestu zviedla."

Tieto verše aj po desaťročiach vyvolávajú otázky a zanechávajú v návštevníkoch cintorína hlboký nepokoj. Tragédia mladého muža, ktorého život ukončila nešťastná láska alebo možno iný osudový zlom, zostala zahalená tajomstvom.

O Gustávovej smrti informoval aj týždenník Hlas ľudu, ktorý uverejnil dojímavú rozlúčku kolektívu kníhtlačiarne. V nekrológu sa uvádza, že „náhla a nečakaná tragická smrť vytrhla z radov kolektívu kníhtlačiarne Hlasu ľudu mladého, sotva dvadsaťročného, svedomitého a perspektívneho grafického robotníka."

Gustáv pochádzal z Kulpína a po skončení osemročnej školy prišiel do kníhtlačiarne ako učeň. Po troch rokoch sa stal kvalifikovaným grafickým robotníkom. Kolegovia si ho pamätali ako tichého, pracovitého a obľúbeného mladého človeka. Aktívne pracoval v Organizácii ľudovej mládeže v Kulpíne a krátko pred smrťou sa stal aj členom Zväzu komunistov.

Posledná rozlúčka sa konala v Kulpíne za veľkej účasti rodiny, priateľov, spolupracovníkov a občanov. So zosnulým sa rozlúčili predstavitelia spoločenských organizácií i pracovného kolektívu Hlasu ľudu.

Ešte tragickejší je osud Juraja Medovarského (25. august 1946 – 1. jún 1969), ktorý zomrel vo veku iba dvadsaťtri rokov. Na jeho pomníku je stručné, no bolestné slovo – „zahynul". Zarmútení rodičia mu venovali verše plné nekonečného žiaľu:

„Bez teba slnko nám nesvieti,
slzy zastrú i krásu neba.
Kdekoľvek oči pohliadnu
všade hľadajú len teba."

Dva mladé životy ukončené tragicky v priebehu niekoľkých rokov museli byť pre rodičov nesmiernou ranou, o čom dodnes rozprávajú príbeh bolesti, smútku i rodičovskej lásky kamenné pomníky na kulpínskom starom cintoríne.

Osudy mladých ľudí a ich sny a nádeje zostali navždy nedopovedané.

 

Katarína Pucovská

 

You have no rights to post comments

logo-USZZ-2016-S-fin-podporou-rgb-150dpi

Letmo

Mariena Czoczeková-Eichardtová (1892-1972)
...
Vankúšik pod hlavou
budem mať zo žiaľov;
na rakve kvietky –
to budú spomienky.
A plachty z bôľu
skryjú družku svoju.
Boli sme, bôľ a ja,
boli sme druhovia,
spolu sme chodili
cez žitia údolia.

Nebo ma oplače
pokropí ma lejak,
na cintorín odprevadí
studený severák.

(úryvok z básne Môj pohreb)

 

Posledné články