Mimoriadny a splnomocnený veľvyslanec Slovenskej republiky v Srbsku J.E. Fedor Rosocha s manželkou Janou Rosochovou a Veľvyslanectvo Slovenskej republiky v Belehrade zorganizovali druhú tohtoročnú krajanskú recepciu. Prvá bola v apríli, v predveľkonočnom období a táto dnešná bola koncoročná, so súvahou roka a vianočnými gratuláciami. Fedor Rosocha je už dva a pol roky veľvyslancom Slovenskej republiky v Belehrade, no krátko po nastúpení do funkcie vypukla pandémia covid 19 spätá so zákazom zhromažďovania, takže sa na tohtoročnej aprílovej recepcii prvýkrát oficiálne predstavil zastupiteľom inštitúcií, spolkov, organizácií, či jednotlivcom slovenskej komunity v Srbsku. Všetkým prítomným sa úvodom poďakoval a oficiálne ich privítal na recepcii a osobitne sa prihovoril kovačickej insitnej maliarke Eve Husárikovej, ktorej vo vlastnom mene, tiež v manželkinom mene a v mene slovenského veľvyslanectva v Belehrade zablahoželal k životnému jubileu. Zuzane Kotvášovej sa poďakoval za výstavu krojov a to, že sa jej podarilo zozbierať vyše sto krojov, z ktorých si niektoré mohli obzrieť aj prítomní na recepcii. Všetkým pripil na zdravie a zaželal nech sa všetkým darí.
Veľvyslanec Fedor Rosocha na záver príhovoru ešte raz zdôraznil: „Blížime sa ku koncu roka, blížime sa k obdobiu kedy, verím, že sa všetky rodiny spolu budú stretávať, takže by som vám znova chcel popriať v mene svojej manželky a v mene ambasády, všetko najlepšie, príjemné sviatky v kruhu svojich najmilších, zároveň popriať všetko najlepšie do nového roku, aby sa vám darilo a aby vás všetko zlé obchádzalo."
V spolupráci s Galériou Babka Kovačica v predsieni veľvyslanectva nainštalovali výstavu olejomalieb insitnej maliarky Evy Husárikovej z Kovačice, ktorá v týchto dňoch oslavuje osemdesiatiny.
Katarína Pucovská
Mariena Czoczeková-Eichardtová (1892-1972)
...
Vankúšik pod hlavou
budem mať zo žiaľov;
na rakve kvietky –
to budú spomienky.
A plachty z bôľu
skryjú družku svoju.
Boli sme, bôľ a ja,
boli sme druhovia,
spolu sme chodili
cez žitia údolia.
Nebo ma oplače
pokropí ma lejak,
na cintorín odprevadí
studený severák.
(úryvok z básne Môj pohreb)