Ilok, najvýchodnejšie mesto Chorvátska, sa počas víkendu od 31. augusta do 1. septembra 2024 stalo centrom slovenského kultúrneho diania. Už po 44. raz sa tu konalo Ilocké leto, ktoré je tradičným sviatkom folklóru, tanca a piesne. Podujatie sa nieslo v znamení bohatého programu, ktorý prilákal množstvo návštevníkov nielen z Iloku, ale aj z okolitých oblastí a zahraničia. Ilocké leto sa tradične koná pod záštitou Matice slovenskej Ilok a Slovenského kultúrno-osvetového spolku Ľudovíta Štúra. Organizátori aj tento rok pripravili rozmanitý program, ktorý zdôraznil bohatstvo slovenského a chorvátskeho folklóru.
Foto: Juraj Spevák
Prvý večer, 31. augusta, patril Folklórnej skupine „TRADÍCIA" zo slovenských Dražoviec - Nitra. Ich celovečerný program začal o 20.00 hodine a divákom ponúkol autentický pohľad na slovenské ľudové tance a piesne. Skupina „TRADÍCIA" predviedla choreografie, ktoré spájali tradičné prvky s moderným nádychom, čím oslovila všetky vekové kategórie.
Nedeľa, 1. septembra, pokračovala folklórnym večierkom, ktorý sa začal o 18.00 hodine. Na pódiu sa postupne predstavili viaceré folklórne súbory: KUD „Ivan Goran Kovačić" z Lovasu, Česká beseda Osijek z Osijeku, Matica slovenská Jelisavec z Jelisavcu a opäť slovenská Folklórna skupina „Tradícia" z Dražoviec. Domácich reprezentovali Matica slovenská Ilok a Slovenský kultúrno-osvetový spolok Ľudovíta Štúra z Iloku. Spoločne vytvorili atmosféru, ktorá zdôraznila kultúrne väzby medzi rôznymi národmi a regiónmi.
Po oficiálnom programe nasledovala zábava, kde sa účastníci mohli uvoľniť a spoločne si užiť hudbu, ktorú si organizátori aj tentoraz pozvali spoza Dunaja. Hostí veselo bavilo petrovsko-hložianske Trio Mio (Hemela, Galamboš a Pavčok). Ilocké leto tak opäť ukázalo, že je nielen dôležitou súčasťou miestnej kultúry, ale aj udalosťou, ktorá dokáže spojiť ľudí cez hranice a národy.
Katarína Pucovská
Foto: Juraj Spevák
Mariena Czoczeková-Eichardtová (1892-1972)
...
Vankúšik pod hlavou
budem mať zo žiaľov;
na rakve kvietky –
to budú spomienky.
A plachty z bôľu
skryjú družku svoju.
Boli sme, bôľ a ja,
boli sme druhovia,
spolu sme chodili
cez žitia údolia.
Nebo ma oplače
pokropí ma lejak,
na cintorín odprevadí
studený severák.
(úryvok z básne Môj pohreb)